Roman Harvan je, dalo by sa povedať, renesančný človek. Skladá hudbu, je multiinštrumentalista, spieva, maľuje, kreslí, píše básne… a samozrejme je v prvom rade violončelista a člen orchestra SND. Pôsobil a pôsobí kade-tade, ale teraz vydáva svoj debut. Nazval ho skoro “šejkspírovsky” What is What. Tak sa teda pozrime, čo je čo.
Roman sa netají tým, že má veľmi blízko k anglo-americkej hudbe 60. a 70. rokov. Hoci vyrastal na klasike a k bigbítu sa dostal neskôr, ako môžeme počuť z tejto nahrávky, zanechalo to v ňom veľkú odozvu. Pesničky, spievané v angličtine, sú skoro autentické, len v modernejšom kabáte. Natíska sa mi vyjadrenie, že keby ešte žil John Lennon, možno by jeho tvorba vyzerala podobne. Nie sú to melodické popevky, skôr psychedelické plochy z konca sedemdesiatych, nad ktorými sa vznáša modulovaný spev. Ten ma svojou monotónnosťou ku koncu albumu začal nudiť, ale zachránili to pekné hudobné nápady a aranžmány. Nie každému musí vyhovovať istá monotónnosť nahrávky, ale ja to považujem skôr za konceptuálny album. Ďalší môže byť úplne iný, preto je určite hodný povšimnutia.
Album celý nahral Harvan sám. Výdatne mu v tom určite pomohla produkcia domu Real Music House (Robert Pospiš prispel aj niektorými textami). CD má skvelý zvuk, všetky nástroje sú jasne identifikovateľné, takže milovníci high endu si prídu na svoje. Prianie recenzenta je, aby nahrávka vyšla aspoň v limitovanej sérii, aj na LP. Obal aj s bookletom je tiež dielom Haryho a musím povedať, že sa mi veľmi páči. Texty sú trochu nečitateľné, ale to je len malá chybička krásy. Zaujme aj opačná orientácia uloženia disku. Neviem, či to bol zámer, ale vtipné.
Kto má rád prvý album Pink Floyd, neskorých Beatles, ale aj Jefferson Airplane, rád sa bude k tomuto albumu vracať.
***1/2
JÁN GRAUS