Rešpektovaný jazzový gitarista, organizátor jazzového festivalu Bohemia JazzFest, sprievodca a speaker známeho programu ČTart, Rudy Linka, napísal knihu spomienok. Je to kniha plná fotografii, intímnych poznámok, osobných reflexii. Rudy, potomok majiteľov známeho pražského lahôdkárstva Linka v Havlíčkovej ulici, ktoré založil jeho starý otec z otcovej strany, Alois Linka, mimochodom autor receptu populárneho lahôdkového Vlašského šalátu (originálny recept nájdete v knihe na str. 223), sa vo svojich šesťdesiatich rokoch rozhodol napísať svoje spomienky. Spomienky, ktoré považuje za dôležité a zanechali v ňom trvalú stopu hodnú zverejnenia.
Kniha zaujme od prvej strany. Tak, ako je dobrý autor rozprávač, tak je dobrý aj spisovateľ. Jeho spomienky sú viac-menej chronologické a mapujú jeho detstvo, hlavne chlapčenské roky, prebúdzajúci sa záujem o hudbu a hlavne jazz, ktorý veľmi ovplyvnil Karel Velebný. Naňho Rudy spomína s pokorou a ako píše, dosť dlho sa mu snažil podobať. Chronológia spomienok je prerývaná kapitolami o rekonštrukcii chalupy na Šumave. Vlastne celá kniha mala byť pôvodne hlavne o nej. A bolo by o čom. Sledovatelia jeho programu na spomenutej televízii vedia o čom hovorím. V niektorých prípadoch by dokonca mohla poslúžiť, hlavne v obrazovej časti, ako návod na podobnú rekonštrukciu. Celá kniha vlastne pôsobí ako obrazový album doplnený textom.
Samozrejme veľká časť je venovaná jeho obdobiu po emigrácii, čo je už cez 40 rokov. Linka sa svojou húževnatosťou a cieľavedomosťou vypracoval z neznámeho chlapca na rešpektovaného jazzového gitaristu. S úctou a pokorou spomína na svojich učiteľov, Johna Abercrombieho, Jima Halla a životného priateľa Johna Scofielda. Zvlášť state opisujúce život v New Yorku, ktorý mu je druhým domovom už veľa rokov, sú zaujímavé. Stretnúť vo výťahu Steva Wondera, či na ulici Paula McCartneyho, alebo Pata Methenyho na prechádzke s dcérou, sa môže prihodiť len tam. Vo Veľkom jablku je to ale normálne. Musíte však bývať na správnej adrese… Pokým sa tam ale prepracujete, chvíľu to trvá. Linka však opisuje aj tie roky driny a odriekania, ale aj šťastné obdobie, kedy sa mu začalo dariť a začal spolupracovať s tými najlepšími hudobníkmi či technikmi.
Knižka je poprepletaná aj veselými príhodami z ciest, či osobného života. Miestami je veľmi intímna, hlavne pri spomienkach na otca, či svadbu svojej dcéry. Je aj o hľadaní domova a ľuďoch, ktorí ho vytvárajú a sú pre autora dôležití. Pre všetky tieto prvky je na našom trhu ojedinelá a vnáša ľudský rozmer do zákulisia ľudí, o ktorých čítame len na stránkach hudobných časopisov, alebo počúvame ich hudbu z platní či CD.
„O čem vlastně moje povídání je? Nejsem si úplně jistý, ale myslím, že je to o hledání místa, kterému říkáme domov, a o lidech, které jsem na této cestě potkal. Během psaní jsem si uvědomil, že domov není ani tak jedno geografické místo, ale spíše pocit. … Můj domov je pro mě dnes všude, kde je moje rodina a naši přátelé, a tak ať letím do Prahy nebo do Stockholmu, do New Yorku nebo Terstu jsem vždycky na cestě domů. A tak to je i název této knížky „Na cestě domů…Vždycky.“
JÁN GRAUS