Saténové ruky vydávajú po debute z roku 2015 rovno Tretí album. Nenechajte sa popliesť, ide o ich v poradí druhý album. Členovia kapely sa s im vlastnou iróniou pohrali s názvom, aby sa vyhli stereotypu, podľa ktorého býva druhý album vždy slabší ako debut. „Bola to snaha obísť legendárny problém druhého albumu. Jednoducho sme ho teda rovno preskočili,“ vyjadrili sa. Album obsahuje 13 skladieb, pričom posledná je venovaná fanúšikom. Na novej platni sa opäť objaví pre kapelu charakteristický primitívny rock and roll a energické „vypaľováky,“ ale jej významnú časť tvoria aj pomalé melancholické pesničky.
Členovia kapely sa chceli vyhnúť porovnávaniu s prvým albumom. Pri jeho zostavovaní však nepociťovali tlak. „Nejako racionálne sme nevymýšľali, aký by mal byť ten ďalší album. Proste prišli nové pesničky. Niektoré boli vymyslené vopred, niektoré vznikali na poslednú chvíľu, ale všetky, čo sa nám páčili, sme tam skrátka dali,“ povedal Vlado Janček. Kým na debute sa nachádzali aj 15 rokov staré piesne, ktoré vznikli dávno pred založením kapely, na Treťom albume sa objavujú len čerstvé skladby. Výnimkou sú len pesničky „Dala mi niečo do pitia“ a „Nesmej sa mi,“ ktoré teoreticky mohli byť už na debute Bozkávam, keďže v čase jeho vydania už boli napísané a kapela ich hrávala na koncertoch. Skladbu „Nesmej sa mi“ kapela hrávala prakticky od svojho vzniku, ale neplánovala ju zaradiť na nový album. Nakoniec rozhodlo veľmi pozitívne prijatie piesne fanúšikmi po tom, čo ju ako raritu vybrali na kompiláciu Radio_Head Awards 2016 a rotovala ako singel v Rádiu_FM.
Piesne sú zoradené od energickejších až po tie pomalšie a album uzatvára špecifická repetitívna skladba Bozkávame. Za veľký prínos považujú chalani zo Saténových rúk producentskú dvojicu Tomáša Slobodu a Erika „Lososa“ Horáka. „Každý je zvyknutý na niečo iné a každý má iný prístup. Ich invenčný prístup nás veľmi hudobne posunul,“ hovorí bubeník Jožko Lipa. Tomáš a Erik mali podľa členov kapely Saténové ruky významný podiel nielen na výslednom zvuku, ale aj na mnohých hudobných nápadoch. Napríklad pesnička Kaviár vznikla najskôr ako folková pesnička k táboráku, ale Tomáš s Erikom ju úplne celú prekopali a zostal len vokál Braňa „Bebeho“ Bezáka.
Proces tvorby popísal Bebe ako pohyb v úplne neznámom teréne, kde sa ocitnú ľudia bez orientačného zmyslu a bez mapy len niekam idú a väčšinou sa im podarí nájsť úplne krásne miesta, ktoré sa im páčia. „Ale že by sme vopred vedeli, kadiaľ sme chceli ísť, to nie,“ dodal. K novým hudobným nápadom prispelo aj nahrávanie v Slovenskom rozhlase. „Objavili sme tam starý hammond organ s legendárnou leslie bedňou. Nahrali sme ho a vznikol vďaka tomu taký starý rokenrolový zvuk,“ vraví s nadšením Bebe.
Na albume hosťujú ako hudobníci obaja producenti Tomáš a Erik a okrem nich aj Shooty hrajúci na banjo v pesničke CV, violončelistka Broňa Schragge (V Kúte o tretej ráno), Škrupo so skrečmi v Bozkávame, Katarzia šepkajúca v pesničke Nesmej sa mi a Samo Kovalčík so zbormi v piesni Pero. „Sú to ľudia, ktorý majú podobný hudobný názor ako my a zároveň sa s nimi stotožňujeme ako s osobnosťami,“ zdôraznili chalani zo Saténových rúk.
Prvý album označovali kritici za generačnú výpoveď, chalani sa však na koncertoch stretávajú s prípadmi, kedy si s nimi malé deti spievajú skladbu Dušan alebo keď si sedemnásťročné dievčatá pospevujú „mám krízu stredného veku.“ „Je super, že si s nami spievajú tie pesničky aj keď sú generačne úplne inde,“ hovorí Bebe. „Dúfame, že aj náš nový album bude viacgeneračná výpoveď,“ dodáva Jožko Lipa.
Inšpiráciou pre piesne im bol minimálne v troch piesňach barový nočný život. (Hiphop, V Kúte o tretej ráno, Dala mi niečo do pitia). „Je to pre nás stále vďačná téma. Trávime tam ešte stále veľa času svojej neskorej mladosti. Nedá sa tomu teda veľmi vyhnúť,“ poznamenal Vlado Janček. Na albume sa však nachádza aj ľahučká pieseň o láske (Pero) alebo punkové „nakladačky“ „Krásne mladé dievčatá“ alebo „Pasce v žite“.
Saténové ruky sa dohodli, že pod autorstvo hudby aj textov sa na novej platni podpisujú ako kolektív štyroch spoluautorov. Úplnou novinkou je, že na Treťom albume počuť hlas bubeníka Jožka Lipu, ktorý si zarapoval v skladbe Bozkávame. Jeho hlboký hlas „recituje“ mená fanúšikov Saténových rúk, ktorý sa zapojili do ich facebookovej výzvy. Každý, kto kapele poslal hlas na Radio_Head Awards a nechal komentár pod statusom, sa zaradil do zoznamu fanúšikov, ktorých mali Saténové ruky spomenúť v jednej piesni. Nakoniec sa im ozvalo vyše 90 ľudí. „Bola to pre mňa veľmi zaujímavá skúsenosť. Snažil som sa, aby to nebolo len nejaké čítanie telefónneho zoznamu. Nakoniec sme tie mená spolu s Tomášom Slobodom zoradili a preskupili tak, aby to do sedelo rytmicky a zvukomalebne do hudobného podkladu,“ spomína Jožo Lipa, ktorý sa tak musel popasovať aj s krkolomnými menami, ako napríklad s menom Sfilipuma Economoupoulosa.
Vizuálnu stránku debutu Bozkávame vytvoril výtvarník Palo Čejka, autorom obalu Tretieho albumu sa stal maliar Erik Binder. Pri tvorbe mu nechali chalani úplne voľnú ruku. „Absolútne vystihol to, čo sme chceli tým albumom povedať,“ hovorí Jožko Lipa. „Je to trochu ako naša hudba – je to jednoduché, trochu špinavé a výrazné,“ dodal Bebe.
„Výtvarne som sa oprel o konceptuálne váženie a (k)ladenie parametrov kombinované s japonským grafickým minimalom a to celé som vo vyhecovanosti nastriekal s punkovým drajvom. Ruky mám odvtedy akési jemnejšie a inšpirovalo ma to k novému štýlu v mojej tvorbe, ktorý som si pracovne nazval RemPoPANk,“ vyjadril sa Erik Binder. Na obale dominuje motív s dvoma akoby vysprejovanými kruhmi, cez ktoré trčí ruka vystrkujúca tri prsty.
Tretí album vychádza opäť pod hlavičkou vydavateľstva go2stage, tentoraz aj vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.