Na Slovensku viem o niekoľkých šikovných spievajúcich básnikoch, ktorí píšu šumne. Jedným z tých, čo ich piesne by sa mali podľa zdravého rozumu dostať do „čítaniek“ pre tých, čo začínajú písať (a i mnohých tých, čo už roky píšu) je „šuhaj zo Šariša“ Edo Klena. Jeho „veršovanky“ sú ukážkou toho, že je možné písať o realite s ľahkosťou, nadčasovo a s úškrnom. Invenčne a kvalitne! Jeho poézia je nielen plne zrozumiteľná, no priam neodolateľná pozornosti sluchu. Kto sa na ňu nenamotá, nerozumie po slovensky.