Symbolický tucet skladieb na druhom štúdiovom CD Bluesweiseru, ktoré bolo aj prílohou nášho časopisu, dozrelo ako kompilácia pesničiek vznikajúcich postupne, počas celej, takmer tridsaťročnej existencie skupiny. Niektoré z nich pamätajú bluesovú éru klubu na Kominárskej (pieseň Z toho čo bolo dávno na text Joža Urbana sa objavila aj vo filmovom dokumente Blues na Kominárskej), iné vznikali priebežne až dodnes. Na albume sú okrem pôvodných vecí aj prearanžované coververzie - tri od Dave Brewera z austrálskej skupiny Mighty Reapers a jedna od Roberta Craya. Napriek tomu, že jednotlivé pesničky sú míľniky popri celej doterajšej ceste Bluesweiseru, album nie je hudobným epitafom skupiny. Kapela je stále tvorivá, vznikajú nové veci - len tento rok pribudlo do repertoáru asi šesť kusov a materiálu má ešte na dve cédéčka.
Kapela nehrala tri celé desaťročia kontinuálne a v jej pôsobení sa vyskytli aj pauzy. V období 92-97 bol spevák a ústredná osobnosť skupiny Ďuro Turtev pracovne v Austrálii. Na druhú stranu v určitých obdobiach medzi pauzami kapela hrávala aj sto koncertov ročne. Tohto roku ich má na konte niečo cez 20 a pravidelne skúša. Vo štvrtok sa muzikanti stretávajú v Bratislave, kam cezpoľní členovia pricestujú z Trnavy a zo Šamorína. Bluesweiser hráva často v Čechách, kde už bol hosťom všetkých bluesových festivalov, ale aj v Poľsku. Tam si vďaka výhre v súťaži a kvalitnej rytmike (Viktor Hidveghy, Marek Rusek) zahrali na hlavnom pódiu Rawa Blues – najväčšieho poľského a európskeho festivalu blues s medzikontinentálnou reputáciou.
Hudobné alternatívy Ďura Turteva
V klubových podmienkach hráva voľné zoskupenie Dura & Blues Club folkové akustické pesničky, nie však tie z repertoáru Bluesweiseru. Je to komornejšia zostava (duo, trio), kde s Jurajom spoluúčinkujú muzikanti, ktorí sú práve k dispozícii. V Blues Clube sa vystriedalo už vyše 50 mien, z najznámejších napríklad Andrej Šeban, Martin Gašpar, Stano Palúch, Miloš Železňák... Skúšky nahrádza schopnosť improvizácie a vzájomná hudobná empatia.
S poetkou Juditou Kaššovicovou a množstvom hudobných hostí zo Slovenska a Maďarska nahral Juraj trilógiu Šamorínskych veršov - dvojjazyčný projekt hudobne ladený v multižánrovom duchu world music.
S moravsko-slovenským štúdiovým zoskupením Tady To Máš nahral tri šansónové albumy. Jeho materskou loďou je ale Bluesweiser.
Vývojové etapy a prvé CD
Od akustických počiatkov sa Bluesweiser modifikoval na energickú funky-bluesovú kapelu s prvami rocku, jazzu a alternatívy. Skupina prešla počas svojej existencie tromi štádiami. Prvé z nich, 1985-89, bolo akustické. Kapelu založil Ďuro Turtev spolu s harmonikárom Bobošom Procházkom a Mirkom Staníkom, hráčom na slide gitaru. V Bluesweiseri II., ešte stále bez bicích, bola zostava rozšírená o basgitaristu Petra Oberländera. Po roku 1989 sa Bluesweiser elektrifikoval. Pribudol saxofonista Pavol Doležal zvaný Doky, na bicie hral Paľo Barna, na basu Dušan Strapec a na gitaru Ivan Tomovič. Trojica Tomovič, Doležal a Turtev vytrvala dodnes. V Bluesweiseri sa menila iba rytmika. Keď je vhodná konštelácia, skupinu na pódiách (aj v štúdiu) už roky príležitostne dopĺňajú ako externisti harmonikár Boboš Prochádzka alebo speváčka Silvia Josifoska.
Prvé eponymné CD Bluesweiseru vyšlo roku 2001. Mnohí si ho pamätajú aj vďaka obalu s obrázkom od výtvarnka Fera Bubina Kudláča (metamorfóza nástrojov na pohára piva). Základné trio Turtev, Tomovič, Doležal podporila rytmika Štefan Bugala na bicie Juraj Gregorík na basgitaru. Naživo v tom čase s kapelou hrával gitarista Michal Bugala.
streDnutie u Fausta
Svoj Druhý album Bluesweiser nahrával v pražskom štúdiu Faust Records. Názov je slovnou hračkou. Kombinuje pojmy „stretnutie“ a „stred“ a inšpiroval sa skladbou Stretnutie s ľudskou hlúposťou s textom Erika Ondrejičku, ktorého Turtev považuje za jedného z najtalentovanejších básnikov strednej generácie. S textami tohto autora sme sa mohli stretnúť už na albume Sme len hostia na zemi Tomáša Kytnara „Tady To Máš“, kde sa dopĺňal s básňami Judity Kaššovicovej.)
S výnimkou niekoľkých dohrávok harmoniky a jedného gitarového sóla, ktoré bolo treba zopakovať kvôli brumu komba, nahrával Bluesweiser systémom „naživo“, tzn. všetci naraz. Rytmika aj spev boli použiteľné bez opráv. Juraj spieval a hral pri mixpulte, ostatní hrali v „kukani“. V priebehu jedného dňa takto zaznamenali pätnásť piesní a z nich vybrali tucet, za ktorými si môžu stáť.
Pražské štúdio Faust Records je orientované na alternatívnu scénu. Vlastní ho Richard „Faust“ Mader, gitarista bývalého Comba FH. Kapela sa rozhodla pre toto štúdio vďaka dlhoročným vzťahom a priateľskej atmosfére počas nahrávania. Kvalita sa v súčasnosti považuje za čosi samozrejmé, ale pridanou hodnotou je tu pravdovravný charakter nahrávky. Skupina je na albume taká, ako na pódiu. Spev i nástroje znejú tak „ako ich pánboh stvoril“ - sucho a bez prikrášlení, zato však prítomne a vyvážene. Ich zvuk sa neutápa v efektoch, ale vyskakuje z reproduktorov v ústrety poslucháčovi a zachováva si pôvodnú farbu. V pesničkách sa nedá prehliadnuť úloha „crazy“ gitary Ivana Tomoviča, ktorá občas rozdeľuje na dva tábory (páči/nepáči) aj samotných členov skupiny, zároveň ale patrí k identifikačným znakom Bluesweiseru. Osciluje od funky beglajtov až po skreslené chromatické sóla a imitáciu hýkania osla. Prvé husle však hrá spev. Pre Bluesweiser charakteristický plný, nižšie posadený hlas a osobnosť Ďura Turteva, jeho prirodzený prednes nenásilne prepojený s textom.
Kapela má blues v názve i vo feelingu, ale nie je to striktne jej hudobný manifest. Často sa jedná skôr o pesničkársku verziu tohto žánru, ktorá sa neviaže na obvyklé dvanásťtaktové harmonické schémy a čerpá výrazové prvky z rôznych okolitých žánrov. Hudba samotná je však hlavne médiom a jedinečnosť Bluesweiseru vyplýva zo spojenia muziky s nosnými textami plnými zdanlivých absurdít, ktoré postupne odkrývajú svoje opodstatnenie (alebo aj nie). Pri ich písaní a výbere Ďuro Turtev uprednostňuje iróniu a sebareflexiu, ktorej optika nie je čiernobiela, ani ovplyvnená pohľadom cez ružové okuliare:
Čiernobiele blues
Juraj Turtev
Dopil som strašne čiernu kávu v strašne bielom byte
kofeín ma zblbol, potrhal mi nite...
Zlomený vyrážam do ulíc, nádej zomiera posledná
o chvíľu vidím realitu, zdá sa mi, že je farebná...
Spomienky
Erik Ondrejička
Na raňajky iba jeden pohár piva,
ťažko ťa pochovám keď si ešte živá...
Stretnutie
Erik Ondrejička
Na scénu vždy vstúpi ticho,
neohlási vopred príchod
Napriek tomu vždy sa spozná
či je malá, či je hrozná...
Ľudská hlúposť
Z toho čo bolo dávno
Jožo Urban
Z toho čo bolo vlani zostala jedna pani
ale láska nie je večná, zase je z nej slečna...
Z toho čo bolo potom zostali piesne o tom,
ako sa chlap do detstva poberá
Martin Chrobák
Foto: Pavel Strážay musicphotonews.com