Pred istým časom som testoval ultra odľahčené stage piano Studiologic Numa Compact 2. Teraz sa mi do rúk dostal jeho vynovený model Numa Compact 2x. V tomto teste popíšem svoje dojmy z neho. Očakávajte skôr „mierny pokrok v medziach zákona“ ako nejaké prevratné zmeny. Aj keď tie prišli vlastne tiež, nebolo ich síce mnoho, ale boli o to dramatickejšie.
Vzhľad a mechanická konštrukcia
Je to klasické presetové stage piano s dvomi sekciami, ktoré umožňujú zaradenie dvoch nezávislých zvukov na sebe (Layer) ako aj rozdelenie klaviatúry (Split). Po konštrukčnej stránke sa nový model oproti predošlému zdanlivo takmer nezmenil, ak neberiem do úvahy malú zmenu farebného prevedenia bočníc, ktoré sú tentokrát tmavé namiesto predošlého žltého plastu, čo nástroju dodáva serióznejší a menej „hračkársky“ vzhľad. Výrobca použil tú istú platformu, s predošlým modelom zdieľa ten nový rovnaké ľahké štíhle šasi a rovnakú klaviatúru, mimochodom veľmi kvalitnú, polovyvážený Fatar TP-9 s rýchlostnou aj tlakovou citlivosťou. Takisto ostali zachované aj predošlé výstupné porty aj pedálové vstupy, a bohužiaľ, čo ma nepotešilo, aj z predošlého modelu známe krehké externé „trafko“ a vratké prevedenie výstupných konektorov, neukotvených v šasi, ale upevnených iba na doske plošných spojov. Teda zjavne nešlo po stránke mechanickej robustnosti a spoľahlivosti o prechod do vyššej ligy, čo človeka zamrzí. Svoje výhrady k tomu som už uviedol v predošlom teste a nebudem sa preto opakovať. Snáď by som ešte poznamenal, že som spočiatku bojoval s pripojením sustain pedálu, kým som zistil, že výrobca z mne neznámych dôvodov určil pre sustain pedálový vstup 2, a nie 1, ako býva zvykom u všetkých ostatných nástrojov. Port 1 je určený pre kontinuálny pedál, po pripojení klasického klavírneho „dampera“ od Kurzweilu, aj iného „generic“ sustain pedálu fungujúceho na všetkom inom, nástroj úplne zmĺkol! Myslel som si, že mám chybný kus, ale evidentne sa tu jednalo o odlišný prístup pri návrhu nástroja. A keď sme už pri pedáli, myslím si, že aspoň nejaký základný model by sa do krabice zmestil, výrobca by ho mohol pribaliť. Zákazníkov by potešil aj lacný „plasťák“ s mikrospínačom, aspoň pre začiatok, kým by si nekúpili dajaký slušnejší.
Predný panel ale prešiel výrazným faceliftom a na ľavej strane oproti minulej verzii pribudlo 9 faderov v štýle Hammond organu, čo už predznamenáva, že môžeme očakávať zmeny pod kapotou nástroja. Zvyšné prvky ostali zachované, nájdeme tu teda dve nástrojové sekcie, dva ku akejkoľvek sekcii priraditeľné efektové procesory a master sekciu s výstupným ekvalizérom, limitérom a výstupným ovládačom hlasitosti.
Zvuk a hrateľnosť
Po zapnutí sa spočiatku nezdalo, že by sa niečo výrazne zmenilo. Nástroj znel takmer identicky oproti predošlému modelu. Zdanie ale častokrát veľmi klame a len čo som sa do nástroja viac zahĺbil, objavili sa dramatické rozdiely.
Prvá zmena oproti predošlému modelu na mňa vyskočila, akonáhle som zvolil organový zvuk. Namiesto predošlého typického PCM samplovaného „organu“ sa z reproduktorov ozval veľmi verný zvuk tonewheel organu B3, vrátane typického „kliksu“ kontaktov, a tiež perkusie spínanej prvým stlačením klávesy alebo skupiny kláves. Fadery sa začali správať ako tiahla na Hammonde, mohol som si pridávať jednotlivé harmonické zložky ako na analógovej predlohe. Zvuk nielen znel, ale sa aj správal veľmi reálne. Bolo možné sa vyhrať do sýtosti a hľadať tú správnu organovú farbu, od hutných drsných rockových zvukov vhodných do songov od Deep Purple, až po jemné rozvlnené gospelové plochy. Tu si výrobca zaslúži veľkú pochvalu za to, že do nástroja pridal plnohodnotný organový engine, hrateľný samostatne, ale tiež, čo je super, kedykoľvek priraditeľný ku inému nástroju. Nie je problém si tak urobiť user preset trebárs do songov od Joe Cockera, kde znie akustické piano a pod ním sýta hammondová plocha. Rovnako sa bez problémov dá urobiť split, kde ľavá ruka hrá organ, a pravá nejaký synťákový lead, a podobne. Chválim hlavne to, že zaradením organovej sekcie do splitu či layeru nevzniká žiadne obmedzenie v ostatných zvukoch (polyfónia, efekty…), všetko hrá rovnako, či je organový engine zaradený v presete, alebo nie. Vierohodnosti správania sa nástroja veľmi pomáha aj kvalitná polovyvážená klaviatúra typu „waterfall“, na ktorej sa skvele robia tradičné hammondovské glissy.
Súčasťou organovej sekcie je i simulácia „leslie“ spúšťaná joystickom modulácie. Tu je tiež poznať reálne správanie. V zvuku je počuť, ako sa po zapnutí plynule roztáča virtuálny „rotor“, a po vypnutí postupne dobieha do nízkych otáčok. Žiadne surové pridanie modulácie ako predtým, ale veľmi uveriteľný efekt podľa reálnej predlohy. Samozrejme organ sa dá okrem „leslie“ tiež prikresliť overdrivom, dochutiť reverbom či iným efektom.
Čo sa týka ostatných zvukov, spočiatku som mal pocit, že je to úplne to isté ako predtým. Niečo sa mi páčilo viac, niečo menej, niečo by som asi nepoužil vôbec. Tu ale na mňa tiež vykuklo príjemné prekvapenie. Výrobca totiž zrejme vypočul želania a výhrady užívateľov, a tak namiesto pevne nastavených presetov umožnil ovládať parametre syntézy. Začal som si ako prvé prehrávať zvuky klavírov a zistil som, že mimo organového režimu sa fadery priradia ako ovládače filtrov, obálky či iných atribútov zvuku! Teda, ak som predtým mal pocit, že základné akustické piano je akési mdlé a bez života, príliš posadené do spodných stredov a s tupými výškami „pod dekou“, ľahko som ho mohol priostriť do podoby rockového klavíru ako vystrihnutého z kapely už spomenutého Joe Cockera, s brilantnými výškami a drnčivými basmi, tak ako to mám rád. Zahrať napríklad Unchain My Heart, Hold The Line od Toto, či Runaway od Bon Joviho, sa teda bez zbytočných zvukových kompromisov na tomto modeli už konečne dá!
Obdobne to je aj s ostatnými zvukmi. Všade je možné do zvuku istým spôsobom zasiahnuť a dotiahnuť si jeho nuansy podľa chuti. Niečo podobné som už testoval na podstatne drahšom nástroji Korg Grandstage, a som rád, že konečne si potrebu takéhoto ovládania uvedomujú aj výrobcovia nástrojov v nižších cenových hladinách. Zrejme si uvedomili, že niekedy aj drobné vylepšenie dokáže posunúť zvuk do úplne inej kategórie, a z nástroja určeného ako entry level sa takouto nenápadnou zmenou stane nástroj s „dospelejším“ zvukom, na ktorom možno odohrať koncert bez pocitu, že má muzikant pod rukami hračku s fádnymi zvukmi. Za mňa jednoznačne palec hore!
Efektová sekcia je prakticky totožná s predošlým modelom, až na jeden detail. K dvom predošlým pribudla ešte malá modulačná subsekcia špeciálne pre organový engine, kde možno pridať rôzne chorusy a vibráta. Túto sekciu na rozdiel od ostatných nemožno použiť na nič iné ako organ. Ale tiež to vlastne vychádza z klasickej B3, keď si mohol hráč zapnúť vibráto z nástroja, a tak túto sekciu môžeme brať ako súčasť hammondovskej simulácie. Efekty sú vo všeobecnosti príjemné, striedme, zvuk doplňujú, ale neničia jeho prirodzenú farbu. Takže pri reverbe naplno nečakajte obrovskú jaskyňu so zlievajúcimi sa tónmi, ale decentný dozvuk veľkej koncertnej sály. Rovnako sa správa aj chorus či drive, phaser, flanger - charakter zvuku nenahrádzajú tým svojím, ale ho vkusne doplnia. A takto je to správne. Aspoň si neskúsený užívateľ len tak ľahko „nepresolí“ zvuk prehnanými efektami, ani nebude hľadať ten bod, pod ktorým je to už málo, a nad ktorým je to už zasa priveľa.
Záver
Ako entry level nástroj sa jedná o veľmi slušný výrobok. Prekvapil ma hlavne tým, ako sa z drobnej úpravy v ovládaní a dodaním zopár malých vylepšení dá dosiahnuť neuveriteľne veľký krok vpred. Škoda drobností ako nedotiahnuté riešenie mechanickej konštrukcie konektorov, krehkého prevedenia, externého „trafka“, svojrázneho prístupu ku pripojeniu pedálov, či trebárs takej maličkosti ako razantné puknutie vo výstupe pri zapnutí nástroja, ktoré na koncerte zaručene nepoteší zvukára. Myslím ale, že mladému začínajúcemu klávesákovi tento nástroj poskytne mnoho možností a radosti z hrania.
MICHAL KYSEĽ
Distribúcia: DISK Multimedia * www.disk.cz * Cena: 17 490 Kč / 699 €