Koncom 70. rokov to v hudbe vrelo. Giganti ako Led Zeppelin, Deep Purple, Queen či Pink Floyd stále vydávali nové opusy a usporadúvali čoraz náročnejšie turné a koncerty. Oproti tomu vznikali v Anglicku a USA kapely, ktoré boli žánrovo rozdielne, ale jedno mali spoločné. Nechceli sa zaradiť do mašinérie hudobného biznisu, v ktorom sa točili obrovské prachy, ale pokrok tak akosi ustrnul. Či už to bolo punkové hnutie alebo kapely združené pod hlavičkou Rock in oposition (RIO), priniesli do rockovej hudby mnoho nových vetrov, niekedy to bol až víchor!
TUXEDOMOON vznikli v San Francisku, kolíske hipies, v polovici 70. rokov, kedy sa Steven Brown - saxofóny, el. klávesové nástroje, el. percusie, spev, stretol v triede elektronickej hudby na San Francisko Citty Collage s Blainom Reiningerom - husle, spev, synťáky, klávesy, gitary, basa, el. percusie. Brown bol členom divadelnej skupiny Angels of Light, ktorá sa odčlenila od legendárneho Dream Theatre a spolu s neskorším manažérom, Tuxedomoon Tommym Tadlockom, nahovorili Reiningera, aby založili skupinu. Cvičili v Tadlockovom dome a chceli hrať hudbu, ktorú dovtedy nikto nepočul. Mali pravidlo, že niečo, čo znelo ako ktokoľvek iný, bolo tabu. Tadlock, ako nehrajúci člen, pomáhal vytvárať originálne zvuky a nástroje. Kapela začala vystupovať a ich koncerty sa podobali divadelným predstaveniam. Dobová tlač ich začala volať “divadelný elektronický kabaret” Často účinkovali spolu s Pere Ubu, Kabaret Voltaire či Residents. Počas koncertov sa k nim pripojil basgitarista a hráč na syntetizéry, Peter Principle. V roku 1979 sa im podarilo vydať EP, na ktorej je aj skladba No Tears, hymnus kapely. Podpísali zmluvu s Ralph Records, pre ktorú nahrávali aj Residents a v roku 1980 vydali svoj prvý album Half-Mute. Po veľkom úspechu debutu začali koncertovať aj v Európe a nakoniec sa trvalo usadili v Bruseli. Štáty Beneluxu boli vtedy kolískou hnutia RIO, ktorého síce Tuxedomoon nikdy neboli súčasťou, ale poslucháčske zázemie, kluby a promotéri mali s takouto hudbou skúsenosti a pochopenie. Kapela tvorila aj filmovú hudbu k niekoľkým filmom.
Tuxedomoon 2013, na obrázku zľava: Steven Brown, Blaine L. Reininger, Luc Van Lieshout. Foto Dominique Houcmant
Počas svojej existencie - ktorá trvá dodnes, vydali 11 albumov. Half-mute je ale asi najsilnejší. Teraz si ho máme možnosť vypočuť v reedícii so skvelým zvukom a bonusovým CD. Na tomto sú cover verzie celého albumu, ktoré nahrali, a veľmi originálne, také mená ako Aksak Mobul, Simon Fisher Turner, Foetus či Non Finito Orchestra, spolu 13 viac, či menej známych umelcov z USA aj Európy, hlavne tej frankofónnej.
Pre dnešných poslucháčov tento debutový album môže otvoriť trinástu komnatu, ale aj ozrejmiť zdroje inšpirácie, a nielen hudobnej, takých našich mien ako Už jsme doma, Dunaj, E, či možno Davida Kollára… Originálne kompozície so saxofónom Steva Browna a huslami Reiningera znejú veľmi zvláštne, tvoria miestami desivý, miestami klasický (z nášho terajšieho pohľadu) elektronický sound. Miestami pripomínajú Bowieho berlínske obdobie, niekedy Beefheartovo experimentovanie, free pasáže zase Art Ensemble Of Chikcago. Všetko, pravda, doplnené o elektroniku.
Kapela v minulom a v tomto roku podniká spomienkové turné s interpretáciou Half-mute. Je to vraj opäť dokonalá pódiová interpretácia.
JÁN GRAUS