Kúpiť/vypočuť: Indies Happy Trails
V tendenciách hádzania kameňom na všetko predrevolučné sa neraz stráca či paškviluje aj nemálo muziky, ktorá spolu so samizdatovou literatúrou, či so subkultúrnymi aktivitami, tvorila pre mnohých ľudí tej doby jedinú mimorežimnú platformu, s ktorou sa mohli do istej miery slobodne stotožniť. Práve po jedenástich skladbách, svojím vznikom datovaných do tohto obdobia, siahli Martin Tvrdý (Bonus) a Václav Havelka (Please the Trees, selFbrush). Album s cover verziami doteraz nedotknuteľných skladieb od legiend nepopulárnej hudby, ako Garáž, Michael's Uncle, Psí vojáci alebo Hrdinové nové fronty, môže na prvý pohľad vzbudzovať nezáujem, či u pamätníkov dokonca nevôľu. Výsledok miešania hudobného, ale aj ideového odkazu undergroundu a subkultúrnych žánrov, s avantgardne sonickým vnímaním Tvrdého a Havelku, je však prinajmenšom pozoruhodný a počúvania hodný rovnako pre veteránov, ako pre prvoposlucháčov. Posvätné predlohy totižto kolorujú vlastnými emočnými zážitkami z ich počúvania, nachádzajú v nich (staro)nové významy a s elektronickou citlivosťou ich reštituujú novému publiku.
Je skvelé, že muzikanti k vybraným skladbám nepristupujú s pátosom či so sentimentom, ako sa to pravidelne stáva napríklad pri spomínaní na Karla Kryla, ale s pocitovou odvahou a s maximálnym identifikačným snažením. Niektoré spracovali s neoblomným minimalizmom, iné hravo, ďalšie prefiltrovali sprítomňujúcou technikou, či nástrojmi, ktoré v dobe ich vzniku ešte neexistovali, alebo ich kapely odmietali.
Opisovať jednotlivé skladby nemá v tomto kontexte zmysel a na Tvrdého/Havelkov prepis jednej generačnej výpovede je najlepšie vytvorenie si vlastného pocitového názoru. Či už titulná skladba Ale my stále hledáme štěstí (Michael's Uncle), alebo ďalšie nahrávky U nás ve sklepě a Dobrý časy (Garáž), To svět se posral (Hrdinové nové fronty), Brixton (Panika), Ale čert to vem (Dybbuk), Co ty jsi zač? (Dr. Max), Možná jednou (Soubor tradičního popu), Sny (postpolnočný Fiction), Žiletky a záverečná Sbohem a řetěz (Psí vojáci), všetky vlastnia nový apartný zvukový podklad k pôvodným textom, ktoré trochu prekvapivo znejú až nebezpečne aktuálne.
Tvrdý a Havelka, rapper a snivý rocker, dôvtipná produkcia kontra undergraundová estetika a žánrovo hybridné prerábky zo starých garáží, ktoré nachádzajú svoj zmysel za zenitom toho nášho. Na albume s vydareným obalom od Daniely Mikulášovej, ktorému dominuje sieťkovinová tvár/maska s účesom punkového mikáda a s ružou z vrecoviny za uchom, sa nachádza ešte niekoľko bonusov v podobe scénickej hudby k filmu Listopad (Gary Keith Griffin).
Pavel Strážay