Druhý autorský album Vandy Krajčovičovej představuje nitriansku rodáčku v jej silných polohách, ale poukazuje aj na jej limity. Máme tu nepochybne talentovanú speváčku, ktorá zrejme vyrástla na hudbe prelomu 80. a 90. rokov a nehanbí sa to priznať. Nebol to však slovenský socpop. Chcelo by sa parafrázovať – chválabohu a bohužiaľ. Väčšina skladieb sa odohráva v zasnenom pop‑unplugged duchu občasne oživenom prímorskou atmosférou juhu. Deväť pesničiek v angličtine, dve v španielčine a jeden remix v takmer depešáckom štýle. Vanda pri spievaní svojich textov čosi prežíva, ale akoby za sotva priehľadnou oponou a väčšina poslucháčov asi nevie čo. Úprimne, väčšine poslucháčov je to asi jedno. Stačí, ak niečo naznačuje výraz hlasu a v reále už asi iba málokto nazrie do bookletu. Tí čo tak urobia pravdepodobne nespadnú z nôh omráčení silou Vandinej zvukomalebnej poetiky. Nejedna dobrá pesnička už uniesla aj väčšie banality, ale v takých prípadoch sa vždy lepšie akceptuje zábava a nadhľad, než introspektívne smutnenie. Na druhú stranu treba priznať, že texty svojou náladou ladia s hudbou, ktorá je tu (spolu s Vandiným zrelým spevom) prioritou a hlavným médiom pre emócie. Pozitívne sa dá vnímať aj väčšina aranžmánov. Nie sú tu žiadne extra muzikantské výkony, ale nástroje pekne sledujú dramatický vývoj pesničky, pomáhajú mu a neprekážajú. Zahraté noty doprajú priestor aj dôležitému partnerovi – pomlkám. Aranžmány sú väčšinou komorné, s obmedzeným počtom nástrojov, nie však obmedzeným zvukom. Na akustickú gitaru hrá náš starý známy Marek Wolf (spoluhráč Boboša Procházku) a klávesy obsluhuje Matúš Ferko. Dvojica sa s malou pomocou priateľov a hostí postarala o dominantnú časť zvuku kapely. Vandin hlas je prirodzeným lídrom určujúci smer vývoja vlastných kompozícií. Všetky profesionálne předpoklady Vanda má, ale najdôležitejším prvkom výbavy, na ktorý by sa mala talentovaná speváčka a skladateľka sústrediť, nie sú videoklipy, ale vlastná osobitosť. Zatiaľ to skúša so španielčinou. Samotná slovenčina v textoch nie je automaticky záchranou, pokiaľ by nenaplnila pesničky aj čímsi originálnym, čo je pre Vandu prirodzené. Čo to je, na to musí prísť ona sama.
MARTIN CHROBÁK