„Všetko v prírode vibruje a skrz túto vibráciu vstupujeme do sveta Stvorenia. Každá vibrácia vytvára pohyb energie na úrovni frekvencie. So vzduchom sa vibrácia stáva zvukom a v jeho neprítomnosti rezonuje cez iné médium, napríklad priestor-čas. Počas času vibrácie utvárajú a formujú Vesmír, transformujú chaos na harmóniu a vytvárajú kompozíciu. Týmto spôsobom, hudba vytvorila Vesmír a existovala celý čas. V podstate je to Vesmír samotný.“
Autor tohto citátu Vangelis je mojim miláčikom už pár desiatok rokov. Jeho tvorba sa postupne vyvíjala od rockovej - v kapele Aphrodite's Child - cez priekopnícku elektronickú až po klasickú. Bežné obecenstvo si ho bude navždy pamätať vďaka oceňovaným filmovým soundrackom, ako napr „Chariots of Fire“, „1492, Conquest of Paradise“, či ku kultovému „Blade Runner“. Isto si mnohí Slováci budú pamätať aj použitie jeho „Hymn“ v reklame na istú kávu.
Vangelis, vlastným menom Evangelos Odysseas Papathanassiou (1943-2022), rodený Grék, bol známy svojim záujmom o vesmírny výskum. Tento jeho záujem vyústil v roku 1997 v zoznámení sa so Scott Boltonom, predným vedcom NASA, ktorý sa neskôr stal aj hlavou projektu sondy Juno. Už vtedy sa s Vangelisom dohodli na spolupráci. Názov projektu, Juno, bol vybraný - ako mnoho iných v NASA - z grécko-rímskej mytológie. Juno je Rímska Héra, manželka Dia, ktorého Rimania nazývajú Jupiter. Podľa jednej z bájí, keď sa raz Zeus rozhodol ísť na Zem za jednou zo svojich mileniek, aby ho Héra nevidela, zahalil Zem do hustých mrakov. Avšak práve toto dalo Hére signál, že sa niečo deje a vybrala sa Dia hľadať a odhaliť jeho tajomstvo. Jednotlivé skladby v albume sú preto tiež inšpirované a pomenované práve touto mytológiou. Ostatne, nie je to zďaleka prvý výsledok spolupráce Vangelisa s NASA. Spomeňme úchvatný album „Mythodea“ (2001), ktorý písal pre misiu na Mars, alebo „Rosetta“ (2016), ktorý je zas výsledkom jeho spolupráce s ESA. Avšak „vesmírnych“ albumov má Vangelis samozrejme ďaleko viac.
Album otvára skladba „Atlas´ Push“. Atlas drží na svojich pleciach nebeskú klenbu, cez ktorú si Juno preráža svoju cestu. Vangelisova fantázia elektronického blues, ktoré sprevádza Juno na ďalekú výpravu skrz našu perspektívu sveta (Inside our Perspective), až do voľného kozmu (Out in Space). Ako vo väčšine albumu, aj tu sa stretávame skôr s ambientnými plochami, než silným, nezabudnuteľným nosným motívom. V týchto, ako aj iných skladbách (či skôr kompozíciách), môžeme zachytiť aj pôvodné zvuky štartu sondy, riadiaceho strediska a neskôr aj samotného kozmu, ku ktorým mal Vangelis prístup.
„Juno´s Quiet Determinaton“ nás vťahuje na pole Vangelisovi tak známe, ktoré by som za seba označil pojmom experimentálna improvizácia, ktorá plynule prechádza do ďalšej kompozície s názvom „Jupiter´s Intuition“, tá má ale viac orchestrálne prvky.
„Juno´s Power“ je akoby odpoveďou na veľkú výzvu, ktorou Jupiter sám o sebe je. Okrem Slnka, je to práve Jupiter, ktorý má okolo seba veľké radiačné pásy, tak nebezpečné pre malú sondu a jej prístroje. Vedci sa snažili trasu sondy naprogramovať tak, aby sa v týchto zónach zdržiavala čo najmenej. „Space´s Mystery Road“ je ďalší zvukový experiment, tentokrát s akýmsi shuffle rytmom, ktorý odpočítava čas našej pomyselnej cesty za ďalekým svetom, ale aj čas, ktorý sme už na ceste skúmania záhad vesmíru prežili, aby sme odhalili aspoň niektoré „Čary kozmu“ (In The Magic Of Cosmos). Tu nám Vangelis dáva po doterajších trackoch nabitých istým napätím možnosť na vydýchnutie a uvoľnenie sa. V „Juno´s Tender Call“, sa pre poslucháča prvý raz zhmotňuje samotný hlas Héry, ktorú tu „stvárnila“ slávna sopranistka Angela Gheorghiu, rodená Rumunka (1965), ktorá je kritikmi označovaná za jednu z najlepších sopranistiek všetkých čias. Skladba vo mne vyvoláva predstavu prvého uzretia strašidelne krásneho sveta tohto mocného obra, Jupitera. Skladby „Juno´s Echoes“ a „Juno´s Ethereal Breeze“ sú ďalšími zvukovými improvizáciami, či kombináciou syntetického zboru spolu s kozmickými zvukmi samotnej sondy.
„Jupiter´s Veil Of Clouds“ nám pripomína jeden z pozoruhodných prínosov sondy a jej asi najlacnejšej súčasti, farebnej kamery, ktorá nám priniesla dychberúce detailné fotky Jupiterových mračien pripomínajúce abstraktné maľby. Vedci predpokladali, že práve táto kamera skolabuje pod náporom radiácie ako prvá, avšak opak bol pravdou. Našťastie. „Hera/Juno Queen of Gods“ nás charakterovo vracia k albumu „Mythodea“, opäť so sopránom úžasnej Angely Gheorghiu.
Po zvukových kompozíciách plných napätia „Zeus Almighty“ a „Jupiter Rex“, je „Juno´s Accomplishments“ príjemným vydýchnutím. Dosiahnutých cieľov nebolo pri tejto sonde málo. Okrem lepšieho pochopenia fungovania počasia na Jupiteri by som spomenul pre mňa asi najzaujímavejšie: objav Veľkého Modrého Miesta - anomálie v magnetickom poli vytvárajúcej dojem, ako keby mal Jupiter tri magnetické póly.
S kompozíciou „Apo 22“ sa vraciame k hlasom pozemnej kontroly v NASA a v „In Serenitatem“, V pokoji, nachádzame priestor pre záverečné reflektovanie nami podniknutej spoločnej cesty s Juno.
Záver: album sám o sebe je postavený skôr na improvizovaných plochách Vangelisovej fantázie, než „hitoch“, je to čistokrvný Vangelis, ktorý sa nebojí ukázať to, čo ho na hudbe najviac baví a spolu s ním aj nás. Ukazuje nám v ňom naplno svoj pohľad na svet a vesmír.
„Vždy som si myslel, že ľudia majú sklon veriť, že Vesmír je príliš komplikovaný na to, aby ho mohli viac oceniť. Mám pocit, že je to práve naopak. Všetko môže byť vysvetlené skrz vibrácie, sekvencie a hudbu. Zvuk a hudba sú pre mňa všetko. Je to správna cesta pre pochopenie, cítenie, ocenenie a analyzovanie vecí, ktoré pre nás predstavujú záhadu. Hudba je multidimenzionálny kľúč na odomknutie dverí, ktoré predtým neboli nikdy otvorené. Každý rozumie jazyku zvuku/hudby. Nemusíme sa ho nevyhnutne učiť. Musíme sa skôr rozpamätať, keďže sme z neho zrodení. Je hlboko v našej pamäti. Je v nás otisknutý“, hovorí Vangelis.
****
MARTIN NÁMEŠNÝ