Manmade soul
****
17. septembra 2019 sa na Facebookovej stránke powerpopovej legendy Vapors objavila fotka vinylovej platne v bielom obale, bol to testovací výlisok ich tretieho albumu, ten dostal symbolicky názov „Together“. Vyšiel napokon 15. mája, takmer 40 rokov po debute a 39 rokov po doposiaľ poslednom albume „Magnets“. 12 (na LP 10) piesní nesie typický rukopis Vapors - stredné tempo, výrazné, nápadité a precízne odspievané melódie, doprevádzané zohratou ale až takmer minimalistickou kapelou. Zostava sa od comebacku v roku 2016 takmer nezmenila, vtedy si na bubenícku stoličku sadol večne usmiaty Michael Bowes a doplnil tak inak pôvodnú zostavu a od roku 2018 začal gitaristu Eda Balzagetteho alternovať syn speváka Davea Fentona, Dan. Titulná Together sa nesie v duchu podobnom albumu „Magnets“, akurát je v nej vyslovene cítiť stále trvajúcu radosť z comebacku, druhá „Crazy“ (inak prvý singel k albumu) je rozhodne najtvrdšia skladba albumu, znie však nie aktuálne, ale oprášene (prečo nie, keď ju navyše zjavne moc neupravovali). V „Sundown River“ je snáď najviac počuť vplyv producenta Steveho Levina, kapela ju totiž hrávala na koncertoch a stále jej niečo chýbalo, na albume už znie výborne a patrí k jeho pilierom. Znie to moderne, ale pritom stále ako Vapors a možno trochu retro, v tomto duchu sa nesie aj zbytok albumu. B-stranu otvára „Letter From Hiro“, narážka na záverečnú skladbu z prvého albumu „New Clear Days - Letter From Hiro“, avšak hudobne nemajú spoločné nič. „Wonderland“ naráža na známu rozprávku Lewisa Carrola, avšak narozdiel od Beatles či Jefferson Airplain si túto tému Vapors ďalej rozvinuli a vytvorili novú postavu - Alison. Po miernej punkovici „King L“ prichádza mierne pateticky znejúca záverečná skladba, čo sa však zmení, keď si uvedomíme že to, čo znie ako „New Clear“, je „Nuclear“. Vapors sa rozhodne podaril výborný album, kapela netvorila skladby na poslednú chvíľu, ale mala z čoho vyberať o čom svedčí aj fakt že niektoré nové skladby známe z koncertov sa na albume neobjavili. Spomienky na minulosť nie sú okázalé, ale sú v detailoch, v slovných hračkách či vo farebnom ladení obalu, kombináciu čierneho podkladu so žltým písmom už použili na vnútornom obale „New Clear Days“. Nie sú to Vapors z roku 1980, ktorí čakali na víkend, alebo plakali za 16-ročným dievčaťom, dnes Fentonova farba hlasu vzdialene pripomína Bowieho a kapela je sofistikovanejšia. Rozhodne to nie je tretí najlepší album kapely, predčil svojho predchodcu Magnets.
JAKUB LORENZ