Keď pred časom ohlásil Vladimír Mišík ukončenie aktívneho koncertovania, bola to nečakaná správa. Veď práve mal za sebou stretnutie a následnú zlomovú spoluprácu s producentom a hudobníkom Petrom Ostrouchovom v podobe mimoriadne úspešného albumu „Jednou tě potkám“. 6 ocenení Anděl, ktoré album získal, signalizovalo, že Mišík začína novú etapu svojho umeleckého života. Po spomínanom prehlásení už asi len málokto pochyboval o tom, že „Jednou tě potkám“ bude poslednou položkou Mišíkovej diskografie. Najmä keď sám Mišík sa o perspektíve novej platne vyjadroval dosť zdržanlivo. O to prekvapivejšia bola informácia, že koncom roka vyjde nový album a opäť v spolupráci s Petrom Ostrouchovom.
Aj keď porovnávanie nie je veľmi vďačné, nevyhneme sa mu, ak sa chceme dopátrať, v čom je nové, „ostrouchovské“ obdobie iné, než bolo to predchádzajúce, s Etc... Etc bola kapela,ktorá sprevádzala Vladimíra Mišíka s väčšími či menšími prestávkami , v dobrom i zlom, v časoch vrcholnej popularity, ale – rôzne metamorfovaná - aj v časoch zákazov prakticky pol storočia. Etc... bol perfektne fungujúci muzikantský stroj a jeho protagonisti vtlačili pečať svojej osobitosti do mnohých úspešných projektov českého rocku i folku. Ale zároveň to bol aj trochu pohyb po síce bravúrne, ale predsa len už vychodených cestách.
S Peterom Ostrouchovom vtrhli do Mišíkovho tvorivého priestoru minimálne o generáciu mladší muzikanti, ktorých spektrum nebolo vymedzené len rockovou hudbou, ale aj ďalšími žánrami a muzikantskými skúsenosťami. Vďaka tomu sa hudba stáva plastickejšou, viacvrstevnou, oveľa viac sa pracuje náladou a kúzli so štúdiovými možnosťami. Zmysel pre detail – to je výraz, ktorý charakterizuje nové Mišíkove nahrávky asi najlepšie.
Kým Etc... si zväčša vystačilo s okruhom viac-menej stabilných spoluhráčov, zoznam hostí na najnovšom Mišíkovom albume pripomína opulentné menu exkluzívnej reštaurácie. Mená ako Jerry Douglas, Davy Spillane, Mike Marshall alebo Blind Boys of Alabama však nie sú rozhodne len marketingovým ťahom. Každý tón írskej flauty Davyho Spillanea alebo dobra Jerryho Douglasa svedčí o tom, že hrajú majstri svojho nástroja.
Ostrouchovova produkcia posúva Mišíka až na hranicu území, kde spevák doteraz nikdy nebol. Symbol českého rocku sa dostáva na dotyk s country a bluegrassom, a predstava Mišíkovho spevu na pozadí gospelových zborov a svižných dychov by mi nenapadla ani vo sne. Ale Mišíkovi to naozaj mimoriadne svedčí.
Spektrum tém, ktorým sa Mišík na novom albume venuje, nie je až tak iné, než sme boli doteraz zvyknutí. Možno tentoraz viac ako inokedy na povrch vyplaváva nostalgia a to nielen vo vlastných Mišíkových textoch, ale týmto smerovaním je akoby predurčený aj výber prevzatých textov. Vážnosť áno, ale určite nie pesimizmus, aj keď práve Mišík by mal na to svojim spôsobom nárok. „Stáří není pro zbabělce“, sarkasticky poznamenáva Mišík, ale asi málokto dokáže starnúť s takým šarmom a nadhľadom ako práve táto bielovlasá rocková legenda. Tento nahľad ostatne charakterizuje autobiografické „Šedesátá léta“ aj úvodnú skladbu „Krok sun krok“: „Krok sun krok v rytmu rokenrolu / zblajznu tu úžasnou tmavě modrou blumu / Krok sun krok v rytmu rokenrolu / v tašce se natřásá placatka rumu.“
Samostatnou kapitolou sú prevzaté texty. Klasici českej poézie sú zastúpení v silnej zostave – Jan Skácel hneď trojicou básní, Václav Hrabě (toho Mišík vďaka Variaci na renesanční téma „objavil“ hneď niekoľkým generáciám svojich poslucháčov), František Hrubín a Jiří Orten. Ak som písal o sile detailu, pieseň „Noční chodec“ je toho príkladom, kde tajomnú atmosféru krehkého Skácelovho textu umocňuje pokojná, a zároveň znepokojivá hudba. Posledný prevzatý text, zhudobnená báseň predčasne zosnulého českého pesničkára Davida Stypky „Děkuji“ je svojím pozitívnym posolstvom silnou bodkou za silným albumom: „Přišel mi účet. Dlužím prý Bohu – za nádech, za lásku, za báseň / Prý že mi počká, když dostojím slovu, / když budu splácet úsměvem / Hned zrána přišpendlím na oblohu / obrovskou plachtu s nápisem: / děkuji ti, že ještě mohu / děkuji ti, že ještě jsem.“
MILOŠ JANOUŠEK