Brnianske trio Vondrák-Bodlák-Polák som videl naživo niekedy v osemdesiatom šiestom na Martinskom Folkfóre. Akurát, že namiesto Poláka hral a spieval tuším Pavel Váně a namiesto Bodláka búchal na perkusie Richard Lašek. Vo formáciách s Vondrákom a Bodlákom vtedy hrávala či hosťovala kopa muzikantov z Brna i širokého okolia. V zahmlených spomienkach na vystúpenie mi zostal dojem vyhratých a zohratých profíkov, ktorí suverénne odvádzali autorský, povedzme že, rockfolk.
Retrospektívny album „Barvy“, ktorý obsahuje devätnásť piesní VBP prevažne zo živých koncertov v legendárnom brnianskom klube Esenc v Křenovej ulici a z improvizovaného štúdia ostravského Folkového kolotoča, doplnených o tri štúdiové nahrávky zo štúdia Brno. Zo desať muzikantských hostí - napríklad Zdeněk Němeček na gitare alebo Mikoláš Chadima so saxofónom, atď - dokladá, že Vondrák-Bodlák-Polák bola v osemdesiatych rokoch známa brnianska značka celorepublikového dosahu.
Pieseň „Barvy“, podľa ktorej bol albun nazvaný, sa tu vyskytuje v koncertnej i štúdiovej podobe. V tej druhej je patrične hudobne naleštená a mám z nej asi rovnaký dojem, aký vo mne zanechal martinský koncert VBP - príjemný, na svoju dobu nadpriemerne zahraný folkrock - či skôr popfolk, by sme povedali dnes - s výborným spevom a viachlasmi, s textami, ktoré neurazia, plynú. Hodnotiť, ak vôbec, všetky piesne albumu, ich aranže, by bolo treba v dobových súvislostiach.
O čo menej sú rané nahrávky z klubu Esenc (prvých osem piesní) zvukovo aj hudobne dokonalé, neskrývane inšpirované vzormi ako Dylan a Donovan, o to viac z nich cítiť atmosféru zasutých scén a pódií, kde sa dobe navzdory hrávali pesničky takzvaných okrajových žánrov. Najviac mi to pripomína kazeťákové nahrávky z bratislavského podzemného pesničkárskeho a maloformistického dúpäťa U Rolanda blahej pamäti. Počnúc desiatou piesňou „Ovce“ sa album láme. V nahrávkach z Folkového kolotoča z roku 1982 pribudlo muzikantského kumštu i hostí ako už spomínaný Chadima, texty temnejú, slabne sentiment. Ako vzory pribudli Jethro Tull (Z neděle na pondělí), Vladimír Merta (Vlaštovka odnáší jaro).
Po vyše tridsiatich rokoch od vzniku piesní tria VBP, je album Barvy najmä nostalgickou spomienkou, pekným darčekom pre pamätníkov a svedectvom o životaschopnosti vtedajšieho pesničkárstva. Veď sám šéf kapely Vondrák sa hudbe prestal venovať - až na drobné výnimky - už koncom deväťdesiatych rokov a v hudobných kruhoch je dnes známy najmä ako úspešný režisér a autor rôznych televíznych hudobných dokumentov a magazínov.
GACO NOVOMESSKÝ
Na obr. zľava: Vondrák, Daniel Forró, Bodlák a Polák, foto Jef Kratochvil