Vydavateľstvo V2P2
****
Neviem – možno to robí genius loci, možno sú v tom nejaké vyššie hry, isté však je, že 6-tisícové Vrbové urobilo pre Slovensko, svet a vesmír vôbec viac, ako ktokoľvek vie a tuší. Je to mesto, ktoré svetu dalo Mórica Beňovského, šikmú vežu, multiorganizáciu Kriak, preteky Formuly Nula, každoročné zakopávanie a vykopávanie panáčika z hry Človeče nehnevaj sa, majstrovstvá sveta v pindžerlo a okrem iného aj skutočný stred sveta a vesmíru, ktorý sa nie náhodou nachádza práve vo Vrbovom. A v neposlednej miere je to mesto, ktoré Slovensku (ale aj svetu a vesmíru) dalo bratov Jobusovcov a ich dielo...
Aj keď v niektorých prípadoch je všetko trochu inak - Beňovský v stelesnení svojej sochy pripomína skôr baróna Prášila, vstup do jeho múzea si síce musíte zaslúžiť, po jeho návšteve však máte zážitok na celý zvyšok života; ani v prípade veže nie je celkom isté, či šikmá je veža alebo naopak veža je rovná a šikmý je len zvyšok Vrbového a tak ďalej - bratia Jobusovci sú však našťastie skutoční a vďaka bohu za nich a za ich svet...
K Vrbovským víťazom, ale vlastne aj ku všetkému, čoho sa polyhistori Braňo a Andrej Jobusovci dotknú, sa dá pristupovať z rôznych pohľadov. Pre niekoho je to zaujímavý úkaz, ako sa dokážu hrať dvaja dospelí chlapi vyššieho stredného veku. A nielen oni sami, ale i to, ako mystifikáciami a patafyzickým svetom vrbovských endemitov, flóry a fauny dokážu infikovať aj svoje okolie (viď multiorganizácia KRIAK).
Pre iného je zas fascinujúca miera slobody a šírka ostrova pozitívnej deviácie, aký si Jobusovci dokázali pre seba vytvoriť. Energia sa prelieva a najmä Braňo Jobus je toho jasným príkladom. Donedávna zamestanec v atómovej elektrárni, dnes spisovateľ a hudobník „na voľnej nohe“, frontman hudobných zoskupení Karpatské chrbáty, Abusus a Vrbovskí víťazi, organizátor vlastného festivalu Vrbovské vetry... Každý človek má svoj medzník, bod zlomu a pre Braňa Jobusa je ním deň, kedy prestal piť. „Hneď prvý rok abstinencie som zorganizoval festival, ktorý má za sebou už ôsmy ročník... Dnes sa chcem venovať už len písaniu a hraniu, každý rok vydať album s niektorou z mojich kapiel...“, hovorí Braňo Jobus.
Vlajková loď jeho zoskupení, Vrbovskí víťazi, sú dvojčlenný tandem, ktorý sa programovo venuje priemyselnému folklóru. Pod heslom „Bezpečnosť pri práci je dôležitejšia ako práca samotná“ dôsledne čerpá témy z pracovného prostredia, ostatne aj názvy piesní sú dostatočne výrečné: Olejom sa zapaprem, Striekalo na širinu, Montážna pena... Pritom sa sprevádzajú na hudobné nástroje, ktoré sú neortodoxné a zároveň aj štýlové v duchu jobusovského priemyselného folklóru. Gajdy, saxofóny, trúby, všelijaké bizarné monštrá vyrobené z umelohmotných trubiek, detských hračiek, vysávačov, záchodových dosiek a neviemčohoešte, nazvaných rovnako bizarnými názvami – Hajzlofón, Kravička-modzgocucka, Jednotná roľnícka elektrická gitara, Ropovod družba, MEGAONEMA-Maďarské elektrické gajdy od neznámeho Maďara...
A tu je ďalší možný aspekt pohľadu na tvorbu Vrbovských víťazov. Pre niekoho je možno fascinujúci už samotný fakt, že gajdy vyrobené z detského nafukovacieho koníka alebo vysavača, rovnako ako fujara-koncovka z „hajzlovej trubky“ či elektrická gitara zo záhradníckeho rýľa hrajú, a vďaka muzikatskvu oboch bratov dokonca výborne. Aj k pesničkám sprevádzaných týmito nástrojmi sa dá pristupovať ako ku kuriozitám...
Lenže práve na CD si človek uvedomí jobusovské muzikantské majstrovstvo a hudobnú stránku celej ich recesistickej hry – veď škótsky znejúce gajdy hrané na nástroj 3HZKDZV-Trojhlavý zúrivý karpatský drak z Vrbového alebo arabské motívy v Montážnej pene sú world music ako vyšitá...
Je niekoľko možností, ako sa človek dokáže dotknúť magického jobusovského sveta, plného dadaistických hračiek a mystifikácií, ale aj konštruktérskej invencie a muzikatského majstrovstva. To prvou, najlepšou, je priamo návšteva koncertu či festivalu v produkcii Braňa a Andreja Jobusovcov. Tou druhou je CD + DVD Vrbovských víťazov – CD piesní a hovoreného slova spolu DVD o festivale Vrbovské vetry a s piesňovými videoklipmi sú výborným pasportom do podivuhodného jobusovského sveta.
Miloš Janoušek