S Victorom Wootenom som sa stretol medzi zvukovou skúškou a koncertom. Celá kapela sa akurát mala ísť ubytovať na hotel, mali za sebou sedemnásť hodinový let z Nashvillu a pred sebou prvý koncert európskeho turné. Napriek zjavnej únave bol veľmi ústretový a vtipný. Počas koncertu som si uvedomil, že aj virtuóz a osobnosť Victorovho formátu je v súkromí obyčajný, skromný a bezprostredný chlapík. Samotný koncert dokázal, že patrí k absolútnej svetovej špičke a že jeho groove šliape ako dobre vyladený, dokonalý a veľmi výkonný motor.
Ahoj, ako sa máš?
Darí sa mi veľmi dobre. Som šťastný, že tu môžem byť!
Čo časový posun?
Nie je to také zlé. Uvidíme dnes večer...
Máš niečo nové o čo by si sa rád podelil so svojimi fanúšikmi?
Samozrejme áno. Stále robím nové basové kliniky. Po celý rok sú otvorené pre kohokoľvek, kto chce prísť. Tiež mám úplne novú basu Fodera, ktorú mi vyrobili na objednávku. Dá sa na ňu hrať slákom. Mám také malé sláky, ktoré som si dal vyrobiť, takže na ňu môžem hrať prstami a hneď slákom a nemusím dvíhať hmatník ako pri kontrabase. Skrátka na ňu hrám slákom v rovnakej polohe ako na normálnu elektrickú basgitaru a v tom to bude nové a iné.
Kedy si začal hrať na basu a prečo práve na basu?
Začal som hrať pred tromi týždňami a stal som sa dobrým naozaj rýchlo...(smiech) Môj brat Regi (www.regiwooten.com) ma začal učiť hrať, keď som bol ešte veľmi malý. Mal som iba dva roky. To všetko preto, lebo potrebovali hráča na basu. Som najmladší z piatich bratov. Predstav si päť chalanov a všetci robili muziku. Potrebovali basáka. A to som bol ja. Preto som začal.
Kto bol tvojím basgitarovým vzorom?
Začnem mojim bratom Regim. On ma naučil všetko. Ale potom som začal počúvať ľudí, o ktorých som spočiatku ani nevedel ako sa volajú. Neskôr som zistil, že to boli Bootsy Collins od Jamesa Browna, Larry Graham a Rustee Allen zo Sly and the Family Stone a veľa R&B a Motown hráčov. Keď som sa začal zaujímať o ich mená, spoznal som hráčov ako Willie Weeks, Anthony Jackson, Stanley Clarke, Marcus Miller a potom som objavil chlapíka menom Jaco Pastorius a bol som totálne unesený. To bolo niekedy v sedemdesiatych, kedy som začal venovať pozornosť tomu, ako sa basgitaristi volajú. A ako prvé som sa učil hrať ich party.
Aké basgitary používaš na svojich koncertoch?
Fodera. Robia ich v Brooklyne, New York - F. O. D. E. R. A. (hláskoval, akoby som o nich ešte nikdy nepočul). Mám tu dnes dve.
Viem, že používaš dva špeciály. Jedna je Jing Jang a druhá je Tenor Bass.
Áno, jedna je tenorová, ale je to normálna basa, len som na ňu natiahol ADGC struny a nazval ju Tenor, ale nič špeciálne na nej nie je. Všetko, čo používam, môže mať kto chce. Či už Jing Jang, alebo Tenor Bass, ktokoľvek si ich môže objednať. Pred mnohými rokmi som ich požiadal, aby mi urobili basu s Jing Jangom navrchu. Vtedy bola iba jedna, ale dnes ju môže mať každý.
Aký pre-amp, aparát a efekty používaš?
Mike Pope (Fodera) pre-amp, ktorý je v base, hlavu Hartke LH1000 a bedne Hartke HyDrive 4x10“ a 1x15“ (Zvykne používať všetko 2x, tentoraz mal iba po jednom kuse). Dnes budem hrať na pedál - myslím, že je to nemecký výrobca - Rodenberg GAS 707B Boost, čo je distortion a volume boost v jednom pedáli a potom tu mám multiefekt Zoom B3.
Používaš aj nejaký looper?
Dnes nie, nemyslím, že budem, možno, keď budem mať sólo. Ak budem loopovať, použijem looper, ktorý je v Zoom B3. Normálne so sebou vláčim Boss RC-50 Loop Station (už ich nevyrábajú), ale na toto turné som ho nezobral.
Kedy si začal hrať basu, tak ako ju hráš? Myslím tým hrať melódiu, harmóniu, basu a rytmiku dokopy.
Nechaj ma chvíľu premýšľať... Dávno... Viem len, že všetko, čo vedeli moji bratia zahrať na ich nástrojoch, som sa vždy snažil zahrať na tom mojom nástroji. Ale myslím, že prvá vec, ktorú som sa naučil týmto spôsobom hrať bola Overjoyed od Stevieho Wondera. Mal som vtedy sedemnásť, možno osemnásť, keď som sa naučil hrať všetky tie party...
Hráš aj na kontrabas?
Áno, hrám na kontrabas aj na violončelo.
Počul som, že si hrával aj na husle.
Áno, dokonca som mal aj kšeft. Môj brat Roy, bubeník, mi zohnal kšeft – huslistu – v jednom zábavnom parku. Mali tam kolotoče, horské dráhy a tak... Nikdy v živote som na husle nehral, ale on im povedal, že viem hrať. Takže mi zavolal a spýtal sa ma, či by som to vedel a ja, že jasné... Zašiel som do školy a kúpil som si husle. Zohnal som nejaké bluegrassové nahrávky a naučil sa nejaké obľúbené husľové veci, ako Orange Blossom Special, alebo v tom čase Charlie Daniels mal pesničku Devil Went Down To Georgia, aj to som sa naučil. Huslista sa zo mňa stal pomerne rýchlo. Nie veľmi dobrý, ale urobil som to, čo som mal.
A čo Béla Fleck? Ešte spolu hrávate?
Jasné, hrávame, ale dávame si na pár rokov pauzu. Aby sme mohli robiť iné naše veci... Béla má malého syna, jeho prvé dieťa Keď sa dáme o pár rokov neskôr zase dokopy, bude to vzácnejšie. Hrávame spolu od roku 1987, takže je čas na prestávku.
To je jasné. A bude tu ďalší muzikant, ktorý bude s vami hrávať...
Uvidíme... Možno áno.
Ešte stále cvičíš?
Áno, ale vieš – život je cvičenie! Sú stále veci, na ktorých pracujem, ale nemám čas na to, aby som cvičil, tak ako som zvykol predtým, keď som žil s rodičmi, nemusel som pracovať, nechodil som na výšku, nemal ženu, nemal deti... vtedy bol čas cvičiť. Ten čas už teraz nemám, takže som musel nájsť nové cesty ako cvičiť a zdokonaliť sa. A nové cesty ako sa stať lepším poslucháčom. Učiť sa veci o hudbe, ktoré som sa neučil, keď som mal basu v rukách. Je toho veľa, čo môžeš robiť. Keď čakáš s cvičením až kým nebudeš mať nástroj v ruke, zaberie to veľa času a veľa ho premárniš. Takže som sa naučil ako cvičiť bez nástroja. Najmä počúvaním. Sledovaním prírody, všetkých tých drobných tónov, ktoré vydáva. Vtáci sa narodia a už vedia spievať. Nemusia cvičiť ani chodiť do školy. Viem, že mám veľa prirodzeného nadania a na tomto dare pracujem... Ale je toho naozaj veľa, čo môžeš robiť bez nástroja.
Čo je podľa teba najdôležitejšie pre hráča na basu? Máš nejakú radu pre začiatočníkov a mierne pokročilých?
Áno. To čo mám napísané na tričku: GROOVE! Basáci pamätajte: My - basgitara, klávesy a bicie - sme časťou rytmickej sekcie, takže náš rytmus musí byť presný. Náš nástroj bol vynájdený na to, aby podporoval ostatných. Nebol vynájdený aby hral sólo, ani aby viedol. Dá sa to, ale nie je to jeho hlavným účelom. Takže našou úlohou je groove. Dodávať hudbe dobrý pocit. Zahrať jednu notu v správnom čase. Sólovanie, tapping, slapovanie – to všetko príde potom. Hlavný je groove. A verte tomu, či nie, nemusíte na to vedieť veľa. Ale musíte to robiť silno! Musíte vedieť, ako podporiť spevákov, podporiť dychárov, hrať tak, aby ostatní spoluhráči zneli dobre. Veľa ľudí sa teraz učí hrať naopak. Najprv sólo, a všetky tie frajeriny. Ja vravím: najprv sa nauč hrať groove a podporovať ostatných hráčov. Ten zvyšok je ako čerešnička na torte. Ale najprv musíš upiecť tú tortu.
Ďakujem za rozhovor.
Ďakujem pekne, veľmi si to cením!
Foto Ján Graus
Zdroj (archív): Nový Populár 2/2014