Začiatok marca priniesol jarný ráz počasia. Zložitá spoločenská a politická situácia celosvetovo pretrváva a k pocitom znechutenia sa pridala i jarná únava. Chcelo to poriadnu dávku hudby na povzbudenie. Toto prianie sa mi naozaj splnilo: medzinárodný Winter JazzFest Trnava (WJFT) oslávil jubilejný X. ročník svojho konania. Jeho usporiadatelia - agentúra Bemykey Music a Trnavská hudobná spoločnosť, o. z. – ho pripravili ako dvojdňové podujatie s naozaj skvelým programom. Novinkou bolo, že sa uskutočnil v komplexe OOZI v industriálnej zóne Trnavy, ktorý ponúka podstatne väčšiu kapacitu sály ako KC Malý Berlín, kde sa tento festival konal v predošlých siedmich rokoch. WJFT 2025 bol realizovaný s finančnou podporou mesta Trnava, SOZA a Rakúskeho kultúrneho fóra.
V prvý festivalový večer, v piatok 7. marca som po príchode k OOZI obdivovala jeho industriálnu architektúru zvonka i zvnútra. Dolu vo vestibule ma zaujala výstavka plagátov z predchádzajúcich ročníkov WJFT a miniexpozícia reštaurovaných historických elektrických gitár zo zbierky Andreja Zajaroša. Najviac ma však zaujímala koncertná sála na poschodí, ktorá sa rýchlo zaplnila jazzovými fanúšikmi.
Na začiatku festivalu vystúpil s príhovorom jeho riaditeľ Michal Bugala. Vyjadril radosť z veľkej životaschopnosti tohto podujatia a poďakoval všetkým partnerom, ktorí ho podporili. Druhým konferencierom večera bol piešťanský jazzman Ondrej Botek.
Večer otvorila mladá slovensko-maďarsko-rumunská kapela Lawn Dogs v zostave: Vincent Szabó – gitara, Lukács Márton Örs – klávesy, Kristóf Szabó – basová gitara a Szabolcs Varga – bicie. Minulý rok získala v súťaži Nové tváre slovenského jazzu Cenu SOZA za originálne kompozície a Cenu Hudobného fondu za presvedčivý kolektívny výkon. Hrá výlučne vlastné skladby, ktoré sú zvláštnym a sugestívnym kokteilom jazzu, fusion a elektronickej hudby. Pri tej explózii hudobných nálad a farieb nuda nehrozila. Gitarista hojne využíval efektové krabičky, neboli mu cudzie divoké skreslené sóla ani lyrická melodická hra. Rytmika mala poriadny drajv a atmosféru dokresľovali „vesmírne“ zvuky klávesov. Premiéru mala na WJFT 2025 skladba 8 Bit Clouds. Zaujala ma tiež napríklad skladba Dusk (koľko emócií možno vyťažiť z motívu súmraku), skladba Levitation – skutočná levitácia nad problémami všedných dní – a záverečná skladba John Deere, v ktorej hudba znela ako stroj poháňaný bicími a basovou gitarou. Koncert zakončil veľký potlesk obecenstva.
Po prestávke (počas prestávok vo vestibule vyhrával festivalový house band) vystriedali mladých hudobníkov hudobníci, patriaci k špičke európskej jazzovej scény. Jednalo sa o jeden z projektov rakúskeho saxofonistu Harryho Sokala, ktorý počas svojej kariéry spolupracoval s takými osobnosťami a slávnymi hudobnými zostavami medzinárodnej jazzovej scény ako napríklad Vienna Art Orchestra, Art Farmer, Carla Bley Big Band, Joe Zawinul či Dave Holland. Spolu so spoľahlivou, virtuóznou a invenčnou slovenskou rytmikou (Štefan „Pišta“ Bartuš – basová gitara a Martin Valihora – bicie) bol už od pondelka na turné (vďaka Rakúskemu kultúrnemu fóru), ktoré malo konečnú zastávku práve na WJFT. Ako Sokal-Bartuš-Valihora Power Trio priniesli groovujúcu, priam rockovú hudobnú smršť. Hrali hlavne kompozície Harryho Sokala. Tenorový saxofón v jeho rukách v skladbách ako Less We Can, Day Dance či Zephyrmelodicky spieval i expresívne kvílil a silu hudby ešte umocňovali pokriky saxofonistu do mikrofónu. Obecenstvo bolo nadšené a vrúcne prijalo aj baladu Choral, ktorú Harry Sokal hral na sopránovom saxofóne a rytmika sa stíšila. Koncert sa ani nemohol skončiť inak ako búrlivým standing ovation.
Headlinerom prvého festivalového večera bola hudobná zostava AMC Trio ft. Peter Lipa. Prešovská kapela AMC Trio hrá vlastné skladby a okrem jazzu čerpá inšpiráciu aj z klasickej hudby a zo slovenského folklóru. Preslávila sa spoluprácami s významnými zahraničnými umelcami (Randy Brecker, Philip Catherine, Ulf Wakenius, Michael „Patches“ Stewart a i.). Často teda ani nevystupuje ako trio. Aj na WJFT 2025 sa predstavila ako kvarteto: Peter Adamkovič – klavír, Martin Marinčák – kontrabas, Stanislav Cvanciger – bicie a Samuel Marinčák – gitara. Ich výnimočným hosťom bola slovenská jazzová a bluesová legenda: spevák Peter Lipa. Na začiatku sme si vypočuli dve povzbudzujúco energické i nádherne lyrické skladby v podaní kvarteta: Last Moment a Dawn Chorus. Obecenstvo jasalo a následne privítalo veľkým potleskom a krikom Petra Lipu, prichádzajúceho na pódium. Ako vždy spieval i scatoval s veľkým drajvom a emotívne s podporou výživnej a pulzujúcej hudby, ktorej tiež nechával veľký priestor. Piesne ako A Bag Of Gifts či Vygumujem staré lásky sa stretli so srdečným prijatím poslucháčov. AMC Trio (vo štvorici) s veľkým úspechom zahralo aj svoj inštrumentálny hit Čakanie na vlka, ozdobený hrou Martina Marinčáka slákom. AMC Trio a Peter Lipa pracujú na spoločnej nahrávke niekoľkých piesní a na festivale zazneli dve z nich: Because Of Your Sad Eyes a Brothers & Sisters. Koncert vďaka hudobníckemu majstrovstvu a pozitívnemu posolstvu vyústil do standing ovation.
Druhý večer festivalu prebehol v sobotu 8. marca, a preto Michal Bugala v rámci svojho úvodného príhovoru zablahoželal všetkým prítomným ženám k MDŽ.
Hneď v prvej kapele, posúvajúcej hudobné hranice, nechýbali šikovné hudobníčky. Oceňovaný cimbalista Ľubomír Gašpar čerpá z folklóru rozličných národov a spája ho hlavne s prvkami jazzu (dôležitým korením je improvizácia) a klasickej hudby. Je teda doma aj v oblasti world music. Na WJFT 2025 spolu s kontrabasistkou Klárou Pudlákovou a bubeníčkou Paulou Minichovou tvorili slovensko-české Ľubomír Gašpar Cimbal Trio, ktorému, ako sme zistili, by pristalo aj označenie „power trio“. Cimbal znel nadpozemsky, či výborne zohraná hudobná zostava hrala grécky Zorba´s Dance alebo notoricky známu slovenskú ľudovku Macejko (Išiel Macek do Malacek). Samozrejme, všetky skladby boli zaodeté do neošúchaných a pestrých jazzových aranžmánov. Dámska rytmika (ktorej frontman nezabudol zablahoželať k sviatku), sa rozhodne nedala zahanbiť a celé vystúpenie malo dušu a švih aj s parádnymi sólami. Ľubomír Gašpar prezradil, že v tejto zostave hrajú ešte len druhý koncert, čo sa nám ani nechcelo veriť. Obrovský úspech mala napríklad skladba pôvodne od Davea Brubecka Blue Rondo à la Turk, v ktorej sa snúbia turecké vplyvy s blues, a záverečná skladba Jewish Wedding od Ľubomíra Gašpara. Koncert korunovalo oduševnené standing ovation, a to sa večer ešte len rozbiehal.
Po prestávke Michal Bugala žartoval, že máme vydarený zimný festival, keďže vonku je takmer 20 °C. A čakali nás ďalšie hudobné zážitky, evokujúce leto. Na pódium prišla nemecká kapela Joshua Milo. Jej vekový priemer je okolo 25 rokov a jej členovia pochádzajú z Kolína a Berlína. Vystúpila v zostave: Joshua Milo – klávesy, spev, talk box, Paul Andrew – altový saxofón, flauta, perkusie, Jacob Strecker – basový klarinet, Jan Lammert – klávesy, Philipp Ullrich – gitara, Philipp Schäfer – basová gitara a Paul Grieshammer – bicie. Všetci spoločne nám naservírovali energickú a rozmanitú hudbu, ktorú definujú ako zmes hudby z videohier, jazz-fusion, popu a hip-hopu. Frontman tejto hudobnej zostavy Joshua Milo je nielen multiinštrumentalista a hudobný producent, ale aj multimediálny umelec. Na festivalovom koncerte zneli skladby z jeho najnovšieho albumu Live 2022 (napríklad Queen Bee či OK Bye) i nové skladby (napríkladRainbow Bridge), ktoré budú na budúcom albume. V sále som sa cítila ako na veľkej lodi, unášajúcej obecenstvo na mohutných vlnách hudby do iného vesmíru. Hudobníkom sa často podarilo roztlieskať poslucháčov do rytmu a sóla a interakcie na pódiu bolo radosť sledovať a odmieňať potleskom a pochvalným krikom. Po poslednej skladbe hudobníci odišli z pódia, no obecenstvo ich mocným aplauzom privolalo späť. Nasledoval krásne vygradovaný prídavok a po ňom standing ovation.
Záverom a zlatým klincom programu bolo vystúpenie slovenského tria TripleJump, s ktorým sa predstavila vzácna hostka Vula Malinga: britská R&B a soulová diva narodená v Amerike (táto zostava už na WJFT účinkovala s veľkým úspechom v roku 2022). TripleJump tvoria: Michal Bugala – gitara, spev, rap, Richard Csino – basová gitara, klávesy, spev a David Hodek – bicie, spev, rap. Všetci traja menovaní sa podieľajú na tomto projekte aj ako autori. Trio TripleJump sa zameriava na fúziu viacerých žánrov modernej hudby 21. storočia. Na WJFT 2025 interpretovalo najprv skladby zo svojho repertoáru ako Track I či Low Key Song. Pódium ovládol lahodný zvuk gitary, neúnavne silná hra bicích, vytrvalé tóny basovej gitary či klávesov a všetko to bolo podčiarknuté vokálnym prejavom členov TripleJumpu. Obecenstvo sa tešilo a ešte väčšia radosť nastala, keď sa na pódiu objavila temperamentná Vula a začala spievať pieseň Dreaming. Jej mocný tvárny hlas s veľkým rozsahom znel veľmi emotívne a pôsobivo. Medzi piesňami čulo komunikovala s obecenstvom, a tak sme sa dozvedeli napríklad aj to, aké prezývky dala svojim spoluhráčom. Potlesk a pochvalný krik boli pri tejto zostave pravidlom. Vula je nielen vynikajúca speváčka, ale aj autorka piesní. Nemohla chýbať tá s názvom Brand New, ktorá sa ocitla na veľmi úspešnom albume speváčky Lalah Hathaway. Vula dostala od spoluhráčov krásne červené ruže k MDŽ, na čo zareagovala piesňou I´m Every Woman. Poslucháči sa poľahky nechali roztlieskať do rytmu. Počas koncertu sa s veľkým úspechom predstavil ešte jeden tajný hosť: mladý talentovaný basgitarista Áron Hodek si zahral v poslednej piesni Do You Love What You Feel. Hudobníci počas nej obecenstvo strhli k tancu a po standing ovation nasledoval ešte roztancovaný prídavok. Festival sa skončil v neskorú nočnú hodinu.
Michal Bugala prenesene označil festival ako „dva dni teambuildingu“. Zdôraznil, že hudba spája a vytvára pocit ľahkosti. Presne ten pocit spolupatričnosti a pohody sme v týchto skorých jarných dňoch potrebovali. Veľmi radi prídeme na WJFT aj na budúci rok.
Ružena Šípková
Foto autorka
Slovenská skupina Triple Jump (bez Árona Hodeka) s britskou speváčkou menom Vula Malinga vystúpila prednedávnom aj na Mikulášskom jazovom festivale. Takto ich pritom zaznamenal Ján Kučkovský: