S tvorbou českého skladateľa a klaviristu Zdeňka Krála (1971) som sa stretla náhodne, ešte pred niekoľkými rokmi. Posledných pár mesiacov ju však sledujem intenzívnejšie a zisťujem so stále väčším údivom, aká je plodná, širokospektrálna a pritom koncízna. A rovnako ma prekvapuje, že tento autor, pôsobiaci ťažiskovo v Brne, je na Slovensku takmer neznámy.
Boli to šansóny a piesne, ktoré som počula ako prvé. Tvorili súčasť divadelného predstavenia Andrey Buršovej „Vlnobití“, ktoré hrávala v Švandovom divadle v Prahe. Bolo zrejmé, že hudba nie je v tejto monodráme len sprievodným prvkom, ale jedným zo základných pilierov pri stavaní celku. Zaujali svojou presvedčivosťou, a tak som siahla po hudobnom albume „Nůž na ticho“. Ide o piesne a šansóny viacerých českých textárov, v interpretácii speváčky a textárky Andrey Buršovej. Autorom hudby a klavírnym interpretom je Zdeněk Král, spolu s členmi zoskupenia Indigo Kvartet (rok vydania albumu 2012). Je to hudba plná bezprostrednosti, komunikatívnosti a výrazovej presvedčivosti, teda všetkého, čo má plnokrvný šansón obsahovať.
Tak som sa stretla s piesňami pre deti Zdeňka Krála. Komponoval ich do troch divadelných predstavení režiséra Jiřího Jelínka, ktoré pripravili s hercami divadla VIOLA v Prešove. Každá z nich mala v sebe výrazný melodický prvok, svieži rytmus, harmonickú farebnosť. A znova to bol zážitok z hudby plnej bezprostrednosti, komunikatívnosti a výrazovej presvedčivosti.
Nasledovalo poznávanie tvorby pre klavír, poslucháčsky dostupné priamo v podaní autora a vyznačujúce sa schopnosťou improvizácie virtuózneho charakteru (dostupná na nete je napríklad nahrávka „Mix piano improvisations“). Král tvorí skladby pre klavír v rozptyle rôznych stupňov interpretačnej náročnosti, od elementárnych skladbičiek motivujúcich k pôžitku z hry (takým je napríklad klavírny cyklus „Lapač snů“), cez rozsahom závažnejšie prednesové skladby (cykly „NAHA; ...you“) až po koncertné tituly („Klavírní koncert č. 1“). A potom je tu obľúbené pohrávanie sa s klasikou, akým je napríklad „SMS symphony“ pre klavír a symfonický orchester. Koncertantná skladba zostavená z notoricky známych melódií klasických majstrov, umne zreťazených do jedného celku tak, že pokým si stihne poslucháč v mysli priradiť melódiu k autorovi, už sa v toku hudby premieňa na inú, rovnako známu a preslávenú. Predstaví sa vždy krátko a jasne, bez dlhších rozvádzaní a variovaní, ako v dnešnej SMS komunikácii. Skladba patrí k tým, ktoré poslucháčovi zaručene vyčarujú úsmev na tvári. A tak mi aj táto oblasť Královej tvorby pre klavír priniesla zážitok bezprostrednosti, komunikatívnosti a výrazovej presvedčivosti.
A prišla fáza počúvania duchovnej hudby. Vyníma sa v nej napríklad „Magnificat“, 5-časťová kantáta na latinský text pre zbor a organ. Ide o jednu z najdojemnejších kresťanských modlitieb, modlitbu Panny Márie, ktorá je zaznamenaná v Evanjeliu podľa Lukáša. Je plná radosti, odhodlania, viery. Skladateľ ju poňal ako aktuálnu výzvu pre súčasnosť – ponúkať nové, poslucháčsky prístupné podoby spirituality. Vytvoril dielo plné veľkolepého zvuku a emocionálneho povznesenia a aj ním sa dokázal prezentovať ako tvorca bezprostredný, komunikatívny a výrazovo presvedčivý.
Mohla by som vo výpočte hudobných projektov Zdeňka Krála pokračovať ďalej, článok však nemá ambíciu menovať sumárne všetko, čo skladateľ doteraz vytvoril. Podrobné informácie sú dostupné na webovej stránke: zdenekkral.net
Ide mi o upriamenie pozornosti na človeka, ktorý tvorí naprieč hudobnými žánrami, štýlmi a druhmi umenia. Východiskovou je preňho podnetná a inšpiratívna komunikácia. Pracuje často so slovom, dbá na ponúkanie zmysluplných obsahov. Pestrá je aj jeho interpretačná spolupráca. Aktuálne koncertuje napríklad s husľovou virtuózkou Ladou Fedorovou, pôsobiacou v Dánsku a zároveň so známym českým hercom a komikom Tomášom Matonohom (kapela Inspektor Kluzó). A koncertuje rád i sólovo, ako pianista a improvizátor.
Králova hudba je tá, ktorá dokáže človeka osloviť, rozveseliť, zaujať. V popredí stojí autentickosť, prirodzenosť, spontánnosť i temperament. Skladateľ sa nebojí intimity ani nostalgie, píše hudbu plnú túžby a odhodlania. A tak prebúdza v poslucháčovi - otvorenému pre toto naladenie – záujem a pôžitok.
Spôsob, ktorým tento efekt dosahuje, je zručné narábanie s prvkami, ktoré sa v dejinách hudby ustálili ako konštantné: dominantnosť melodickej zložky, farebnosť impresionistickej harmónie, sviežosť džezovej akordiky a rytmiky, uspokojivosť z opakovania figúr v štýle minimal music. Skladateľ uprednostňuje vytváranie emocionálneho presahu pred kompozičným experimentovaním. Neskĺzava však k pragmatickej manipulácii s emóciami. Využíva idiomatiku rétorických figúr, platnú v hudbe už od raného baroka, motivicko-tematickú prácu, rozšírenú tonalitu, harmonické figurácie, princíp opakovania a zrkadlenia, princíp kontrastu. Stráni sa deštruktivity, agresivity, racionálneho konštruktu.
Milý Zdeňku, nech Ti hudba života ďalších 50 rokov stále takto dobre znie!
TÁŇA PIRNÍKOVÁ
Info: