ZUZANA SMATANOVÁ
Rozprávač
Pandora Art
****
Single Zuzany Smatanovej sa radia k tým najhranejším v slovenskom éteri. Už dve desaťročia. Či už hitovky z nedávneho obdobia, ktoré zachytáva prvá časť nového dvojalbumu, ale aj, trúfam si povedať, že všetky piesne z druhého disku – kompilácie hitov. Bilancia je teda oprávnená, hoci konceptu „Rozprávača“ by úplne stačilo len prvé CD ktoré je plnohodnotným albumom.
Ďalší dvojalbum Zuzany Smatanovej vychádza po piatich rokoch od predchodcu „Echo“ (2018), ktorého prvý disk tvorili slovenské a druhý anglické piesne. Rozprávač s oboma diskami, s výnimkou kúska angličtiny v záverečnej „Bergen“ na výberovke, je celý v slovenčine. Smatanovej single v priebehu rokov zaplnili pomyselnú poetickú dieru v slovenskom pope. „December“, „Jablone“, „Tajomstvo“, „Gravitácia“, to sú single, ktoré sú dramaturgicky veľmi vhodne rozhodené v novinkovej časti dvojalbumu.
Album otvára až rozprávková „Rozprávač (O havranovi)“. Klávesy, priečna flauta, vrstvené vokály. V celkovej krehkej pesničke sa dá prižmúriť oči pri kĺzaní v hlase a zamerať sa na čarovnú a pozitívnu atmosféru napriek temnej tematike. A do čiernejších námetov ide Smatanová pieseň po piesni. Druhá „Sľub, že prežijem“ je azda najotvorenejšia pieseň o depresii, ktorá sa dostala na vrchol v slovenskom éteri. Úplne autenticky až na kosť ide vo folkovom popevku „Musím poliať kvety“ a najtemnejšej piesni v jej kariére „Čierna krajina“. Zaujímavé je, ako stačí desať piesní na výbornú atmosféru držiacu sa v pope a zároveň sa dotýkať rozhrania alternatívy. Značný charakter albumu dodávajú vokály, či už krátke jednohlasné prvky, alebo celé zborové pasáže tvorené Smatanovej hlasom, čím „Rozprávač“ chytá šmrnc relaxačného new age 90. rokov a dodávajú ťažkej piesni príchuť nádeje. Fíling a kvalitu nahrávky umocňuje prítomná sláčiková sekcia a prítomnosť hostí (Valihora, Gašpar, Kunzo, Kulich a ďalší).
>>> novinky v našom CD shope za najlepšie ceny TU <<<
Koncept „Rozprávača“ možno porovnať s niekdajšou tvorbou Mariky Gombitovej. Určite nie rozsahom, intonáciou či farbou hlasu, ale celkovou atmosférou a azda aj vďaka elektronickej rytmike. Marika ostala v 80. rokoch ale aj po odmlčaní v 90. stále v pozornosti napriek životnej tragickej udalosti, jej single a duetá sa stali okamžite hitmi, albumy okrem hitovosti ponúkali metaforickú osobnú výpoveď pretlmočenú cez jazyk textára. Balansovanie a zároveň poslucháčsky rešpekt medzi popom a stredným prúdom je tak porovnateľný s tvorbou Jany Kirschcner, hoci u Jany v živelnejšej a naturálnej podobe. Smatanová sa aj vďaka „Rozprávačovi“ bezpochyby radí k týmto dámam slovenskej popmusic.
Aby som len nemávol rukou nad druhým CD, nad trinástimi hitmi, tak pozornosť si zaslúži poňatie výberovky bez duet, ktorých má Smatanová požehnane. Ich absenciou akoby chcela podčiarknuť atmosféru solitérnosti a samoty. Piesne sú „zabalené“ do pôsobivého vizuálu, knižky. Smatanová na dvojalbume ukázala cestu z rockopovej slečny začiatku milénia po dámu poetického pesničkárskeho popu. Za celkové otvorenie sa a vnútornú hĺbku až nevšedne uchopených piesní pre Smatanovej tvorbu sa oplatí pri albume neraz pozastaviť.
JURAJ GONŠOR