To je v Česku situácia naozaj až taká hrozivá, že už i bezstarostne hravé Havlove deti sa odrazu cítia ako stratené v nebezpečnom tmavom lese a musia si na posmelenie opakovať: „... neboj, neboj, po noci vždy svítá“!? Kto nesleduje podrobnejšie dianie v susednej republike, môže byť bolestnou naliehavosťou veľmi angažovaných piesní na poslednom cédečku tridsiatnika Jakuba Čermáka alias Cermaqua zaskočený. Ako dlhodobo žijúci v Čechách, môžem potvrdiť, že smutne zachmúrený album s názvom Neboj nepreháňa. Obavy z vynaliezavej hybridnosti zla a narastajúci pocit bezmocnosti voči silám, ktoré už nepokryte skrúcajú kormidlo českého štátu k „antilistopadu“, stručne povedané, sú hmatateľné. My, životom otrieskané staršie Stalinove a Gottwaldove deti, tu kričíme skôr: Boj sa, boj!, keď s napätím čakáme, či sa do rozhodujúcich volieb túto jeseň prebudia z pohodlnej neangažovanej letargie aj ostatné Havlove deti, nielen básnici s citlivou kožou.
Jakub Čermák alias Cermaque je jedným z najzaujímavejších zjavov českej pesničkárskej scény. Jeho najväčšia sila je v básnickom jazyku a v schopnosti obkolesiť sa ľuďmi, ktorí jeho polodeklamované piesne, či skôr alternatívny hiphop, dokážu dotvoriť do zaujímavého hudobného tvaru. Ťažko hovoriť o folku v tej starej dobrej predstave osamelého spievajúceho básnika s ohŕkanou gitarkou, pätou si k nej skromne kreskajúceho o pódium. Náladu dvanástich piesní na albume mu opäť citlivo a vynaliezavo dotvárajú skvelí muzikanti, českí i zahraniční.
Album Neboj je Čermákov ôsmy v poradí. (O siedmom Gravitace a šiestom Rodinné album vyšli vysoko pozitívne recenzie v NP č. 4/2016 a v NP č. 3/2014) Než hovoriť o tom „ako“, pripadá mi nad týmto albumom dôležitejšie zdôrazniť „o čom“ a vybrať pár citátov z Čermákových textov (s upozornením, že texty v buklete s dosť často v detailoch líšia od spievaných na CD):
...Váha se rozbila / písničky od Kryla / berou si do huby / Landa a komunisti / držka, co, jak zpíval / tuhle zem rozryla / jakoby naruby / dál pne se po čelisti /Ještě, že jsme tu my / my děti Havlovy / Jobse a Zuckerberga / vedeme rozumy... (Havlovy děti);
... kdo že zemřel? / v Evropě snad víra / na východě strážní andělé... (Kéž);
... je těžké najít shodu v legraci / když jedni řeší v práci prokrastinaci / a druzí mají patnáct dvacet minut / na cígo, na oběd a na latrínu... (Ortely);
… odpusť mi, Bože / moje pohodlí / odpusť mi i to, že / i když v tě / úplně nevěřím / stejně se znovu / pomodlím... (Klícka)“.
V textoch je viacero narážok na konkrétne súčasné české spoločenské a politické reálie, ale aj bez ich detailnej znalosti vám nálada albumu bude pripadať veľmi blízka a pocity povedomé.
Zistiť si „ako“ bude asi najlepšie na youtube z oficiálneho klipu ústrednej piesne albumu Neboj. Jakub Čermák alias Cermaque ho zostavil z krátkych videoklipov, ktoré mu na výzvu zaslali jeho priatelia a fanúšikovia.
****
GACO NOVOMESSKÝ