Očakávania na štvrtý sólový album giaristu Davida Gilmoura boli sprevádzané neutíchajúcimi diskusiami medzi generáciami poslucháčov kapely Pink Floyd. Keď v decembri minulého roku vyšiel posledný floydovský album The Endless River, Gilmour rázne ukončil špekulácie o pokračovaní kapely a navnadil poslucháčov na svoj vlastný vznikajúci nový album. Platňa The Endless River bola pre Gilmoura záverečnou bodkou pod značkou Pink Floyd, a zároveň osobnou rozlúčkou so zosnulým klávesistom Richardom Wrightom.
Deväť rokov od Gilmourovho posledného albumu On An Island nedočkaví nadšenci čakali na novú hudbu, ktorá by im prinavrátila aspoň záblesk z očarujúceho zvuku Pink Floyd. A dočkali sa? Titulná pieseň albumu Rattle That Lock bola nezvyčajne inšpirovaná anglickým básnikom Johnom Miltonom a jeho básnickým eposom Stratený raj (prvé vydanie v roku 1667). Tento básnický epos zložený z 12 kníh, ktorý poznačil vývoj anglickej literatúry v 18. a 19. storočí v skratke opisuje boj Satana a rebelujúcich anjelov s Bohom a následné udalosti vyhnania Adama a Evy z Raja podľa knihy Genezis.
Pozornosti Gilmourových fanúšikov určite neušlo, že jeho manželka, Polly Samson, sa čoraz častejšie dostáva do pozície autorky textov na hudbu svojho manžela. Ich spolupráca sa začala už na floydovskom albume The Division Bell. Na tomto albume jej už patrí autorstvo k piatim textom, tri skladby otextoval Gilmour sám a tri skladby sú na albume inštrumentálne. Je ťažké nový album posudzovať bez toho, aby sme ho automaticky neporovnávali s tým najlepším, čo Gilmour s Pink Floyd urobil. Sám však priznáva, že s nálepkou Pink Floyd už nechce mať nič spoločné a tak by mali album vnímať aj poslucháči. Gilmour, sedemdesiatročný muž, sa svojou hudbou ponára do svojho intímneho vnútra, a to, čo nevyjadrí svojou hrou na gitare, to za neho dopovie manželkin text. Napriek tomu album vôbec nepôsobí introvertne.
Titulná skladba Rattle That Lock s chytľavým tanečným riffom vznikla napríklad pri čakaní na francúzskej vlakovej stanici, kde oznamy o príchodoch vlakov sprevádza práve jingel, ktorý sa motoricky opakuje v skladbe. Podľa vlastných slov, vždy keď Gilmour ten jingel počul, mal chuť naň tancovať. Neváhal, nahral si ho do telefónu a nahral naň hudbu (samozrejme, že francúzsky autor jinglu je uvedený ako spoluautor a keď sa to dozvedel, považoval to za hlúpy vtip). Každopádne, je pravdepodobné, že Francúzi z tohto nápadu až tak nadšení neboli, keďže dennodenne počúvali na francúzskych staniciach tento jingel a liezol im na nervy.
V protiklade k hudbe však vzniklo nádherné sprievodné video, ktoré je presným opisom apokalyptického pádu človeka z Miltonovho Strateného raja. Gilmourova majstrovská hra sa nezaprie, aj keď má ďaleko od štruktúr floydovských skladieb. O to viac vynikne jeho bluesový feeling miestami evokujúci B.B. Kinga. Samozrejme, karma Pink Floydu sa kde-tu neočakávane vynorí, najzreteľnejšie napríklad v skladbe A Boat Lies Waiting. Gilmour v rozhovore priznal, že je to jeho osobná pripomienka jeho priateľstva s klávesistom Richardom Wrightom, vášnivým jachtárom. V jeho veku vyznejú explicitné texty o smrti priateľa nefalšovane dojímavo a mrazivo: „Stratil som v tebe celý oceán, plavím sa však tesne za tebou...“.
Diskusie o albume však na papieri vyznejú plano. Čaro tejto hudby naplníme, keď ju budeme počúvať a rozprávať sa o nej v kruhu známych a blízkych ľudí, keď zážitky z tejto hudby budeme porovnávať s našimi osobnými zážitkami. Napriek veku, alebo vďaka nemu, Gilmourova hudobná výpoveď hlboko zasiahne vnímavých poslucháčov. A oplatí sa na chvíľu započúvať sa, ako zručný starý majster ovláda svoje remeslo. Dúfajme len, že to nie je posledný krát.
MAREK ŠKVARENINA
Album Rattle That Lock vyšiel v štyroch verziách:
CD v knižnej väzbe / LP platňa / CD+DVD alebo CD+Blu-ray (obsahuje album v 5 kanálovom surround sounde + videozáznamy improvizácií s klávesistom Richardom Wrightom - tzv. Barn Jams + priložená kniha: John Milton - Stratený raj, II. časť + rôzne suveníry) * Kúpiť: Hummel Music E-shop
