Frank Winter, vlastným menom Andrew Hillard, je už niekoľko rokov súčasťou slovenskej folkovej scény, napriek tomu, že pochádza z Anglicka. Je to vlastne paradox. Zatiaľ čo mnoho našich hudobníkov túži presadiť sa „vonku“, Frank Winter to skúša u nás, čo môže byť vlastne ešte ťažšie.
Jeho tretí album zaujme už výtvarnou stránkou bookletu. Motív havranov (?) tak trochu naznačuje melanchóliu, ukrývajúcu sa na nosiči. A kým na jeho debute How To Be Alone pesničkám pomáhala rytmika, tu, rovnako ako na druhom LP, The Western Sky, stavia len na akustickom zvuku gitary s vkusnou aranžérskou výpomocou ďalších nástrojov, tentoraz
s pianom, akordeónom, melodikou a violončelom.
Takto poňaté albumy majú jednu výhodu – piesne z nich vystupujú a kryštalizujú postupne, pri opätovných počúvaniach, majúc tak dlhšiu životnosť. Utiahnuť takto celý album predpokladá okrem iného dobrú hlasovú dispozíciu. Zvlášť, ak autor ide viac po nálade, než po melodických atakoch. Našťastie, Frank Winter oplýva veľmi príjemným, terapeutickým hlasom, takže jeho smútky môžu mať liečivé účinky.
***1/2
ŠTEVO ŠANTA