Nuž, čo iné sme mohli čakať od kapely, ktorá zbiera poklony a ceny všade, kam sa pohne a ktorá si ide pevne za svojím cieľom – robiť kvalitnú muziku? Korben Dallas zrejú od albumu k albumu a za štyri roky dosiahli hudobné méty, o ktorých iní ani nesnívajú. Majú speváka, ktorého by mali povinne celý deň púšťať v rádiách na medzinárodný deň žien, deň matiek, moje narodeniny, meniny a iné ženské sviatky. Majú texty, z ktorých je vám jasné, že popri hraní na nástrojoch aj rozmýšľajú. Ich projekt Korben Dallas Symphony sme si mohli prvýkrát vypočuť na minuloročnom festivale Viva Musica! v roku 2014 a neskôr na Pohode. Ohlas publika bol úžasný. Chalani museli mať túto skvelú skúsenosť zaznamenanú na albume. Aranžmány pre orchester robil Slavo Solovič, skladateľ divadelnej hudby, autor opier a súčasnej vážnej hudby, ktorý okrem iného produkoval album Zdenky Prednej a písal hudbu pre Adrianu Gitanu Dráfiovú (Haluz čerešňová). Na albume Kam ideme odviedol Solovič kvalitnú aranžérsku prácu. Piesne Korben Dallas poriadne prekopal, uhladil, vyzdvihol, čo sa vyzdvihnúť malo a potlačil, čo malo byť potlačené. Staršie skladby doplnili dve novinky: Sen s Anetou Langerovou a Kam ideme. Niektorí kritici hodnotia Sen ako skladbu roka a myslím si, že si to zaslúži. Dvojhlas Langerovej a Benetina človeka chytí hlboko v hrudi a nepustí. Nasledujú Kamene. Pôvodne nadupanej bigbítovej vecičke dal Solovič neuveriteľnú silu. Predviedli sa v nej nielen členovia KD ako skvelí muzikanti, ale aj orchester. Trofeje sú vychytenou skladbou albumu Karnevalová vrana. Páčila sa, lebo v nej hosťoval Andrej Šeban a silne pripomínala tvorbu Deža Ursinyho. Symfonická verzia práve túto ponášku potlačila a skladba je oveľa zaujímavejšia. Na prvý posluch však silne pripomína Skyfall od Adele. Kam ideme je novinka, vhodná do rádií. Pieseň Tváre v orchestrálnej úprave stratila zo svojej pôvodnej hravosti. Je posunutá do filmovej alebo muzikálovej polohy. Solovič však vypustil ursinyovský záver skladby a som rada, že KD to akceptovali. Svoju profesionalitu ukázal pán aranžér aj v kúsku Pokušenia z albumu Banská Bystrica. V origináli sa predvádza Ozo famóznou hrou na bicie, ale tie vokály na konci... Solovič bicie trochu potlačil, čím sa vyzdvihol text a tie vokály na konci vypustil. Až na Benetina. Ten môže spievať aj medzi pesničkami. Myslím, že Otec patril k najhranejším skladbám Korben Dallas. Pre ženu nie je nič krajšie ako počuť od príťažlivého chlapa, že chce byť otec. Orchester pridal Otcovi rozprávkovosti, ale vniesol do neho aj kúsok napätia. Na rozprávkovosti a fantastickosti bolo pridané aj Zlatému jeleňovi. Z art rockovej hymny sa stalo kvalitné symfonické dielo. V origináli Bolo nebolo Juraj rozbalil spodné hlasové registre, ale s orchestrom skladba naháňa husiu kožu. Asi jediná skladba z albumu, ktorá symfonickú úpravu nepotrebuje, je Za sklom. Stratila na intimite. Ale kto ju nepozná v pôvodnej verzii, ten si užije krásny záver jedného fantastického albumu.
****
ZUZANA KNEZOVIČOVÁ