Nový Longital - Divoko je jednou z najpozoruhodnejších nahrávok, aká sa v roku 2016 na slovenskej alternatívnej scéne objavila. Od prvého tónu cítiť do hĺbky premyslený obsah, muzikantský perfekcionizmus a remeselnú dôslednosť. S pätnástimi rokmi existencie je Longital skutočne preverenou alternatívnou značkou. Stojí za ňou partnerské duo: speváčka a basgitaristka Šina (vlastným menom Jana Lokšenincová, ktorá je zároveň kľúčová osobnosť vplyvného hudobného vydavateľstva Slnko Records) a gitarista Dano Salontay. Nahrávka je tretím albumom Longitalu, vydaným v krátkom rozpätí rokov 2015 (A to je všetko?) a 2016 (Suita – nahrávka koncertu so sláčikovým kvartetom a Divoko). Tomuto tvorivému vzopätiu predchádzalo päťročné mlčanie. Personálna zostava na albume Divoko, rovnako ako A to je všetko?, obsahuje aj navrátivšieho sa kreatívneho bubeníka a klaviristu Mariána Slávku a šikovného českého producenta a gitaristu Ondřeja Ježka, ktorý album zároveň produkoval. Mihne sa tu tiež trombonista Ondřej Galuška.
Divoko je skutočne skvelá nahrávka. Zrelá, inteligentná a poctivá. Má nádherný čistý zvuk. S ľahkosťou sa prevaľuje od intímneho lyrického spevu s klavírom po dravo vybudenú rockovú gitaru. Bez problémov mieša žánre až po ten „divoko“ rockový. Je naplnená množstvom zaujímavých aranžérskych nápadov a zvratov. Salontayove gitary sú strhujúce. Je zrejmé, že prítomnosť talentovaného Slávku má tiež svoj výrazne katalytický účinok. Jednu skladbu si odspieva sám a všetko nasvedčuje tomu, že to bol práve on, kto vpustil veľké množstvo oslobodzujúceho čerstvého vzduchu do dlhšie nevetraných miestností Šininho a Danovho špecifického hudobného formalizmu. Šina však stále drží všetko pevne v rukách. Presvedčivo spieva o vzťahoch a ženských veciach, reflektujúcich jej aktuálne vnímanie života. Jej mohutná autorita je neprehliadnuteľná. Šinin mnohorozmerný vyzretý spevácky prejav si trúfam bez obáv radiť do kategórie najvýraznejších zjavov česko-slovenskej alternatívnej scény posledných dekád, ako Navarová, Homolová či Michnová. No jednako, hrdlo sa mi nesťahuje a chĺpky na rukách sa mi neelektrizujú. Emočné chápadlá perfektne vygradovaných skladieb sa ku mne naťahujú, no nie a nie dotknúť sa srdca. Nahrávka je ako krásna žena, ktorú s obdivom pozorujete, ale nezamilujete sa. Je otázka prečo. Je však nad „Slnko“ jasnejšie, že Divoko si svojich zamilovaných obdivovateľov bez problémov nájde.
****
RADO TIHLÁRIK