Dostalo sa mi cti, no zároveň aj neľahkej úlohy, ohodnotiť posledné CD Martina Koubka, ktorého vydanie sám sledoval už z hudobného neba. Tento skvelý gitarista, spevák, hráč na fúkaciu harmoniku, skladateľ, aranžér i textár sa nikdy netešil prehnanej popularite, no za to v hudobníckej obci sa mu dostalo uznania vždy vrchovate. Niet sa vôbec čo čudovať, aj tento album je toho viac než dôkazom. Tu nenájdeme pesničky s chytľavými refrénmi, jednoduché melódie, pretkané troma akordmi… Ovalí nás uragán rockového nárezu, prepracovaných aranžmánov a skvelých muzikantských výkonov (nielen Martina Koubka). Taktiež pocestujeme v čase. Ja osobne som mal pri počúvaní tohto albumu znovu sedemnásť, keď sme po večeroch nechodievali do krčmy, lebo na to sme nemali, ale chodievali sme ako kamaráti-muzikanti jeden druhého navštevovať a počúvať platne. Vždy sa vtedy našiel nejaký strýko, čo sa vedel dostať do bývalej Juhoslávie, alebo Maďarska a doniesol nejaký nový Deep Purple, Jethro Tull či AC DC…
V hudbe Martina Koubka nájdeme všetko zo starých dobrých časov poctivej muziky. Napríklad v skladbe Courtless Jurysa v strednej časti ohlásia jazzrockové sólové pasáže v krásnom kontraste s hlavnou témou, kde cítiť odkaz Roryho Gallaghera. Skladba Sunday Morningje spomienkou na najlepšie časy Carlosa Santanu. Write Me Again- tam cítim vplyv Stevena Wilsona, zároveň skvelý cit pre melodiku a naozaj vytríbený vkus pre aranžmán. Pre mňa najsilnejším počinom je skladba And the Birds Are Flying. Ani neviem prečo, ale pre mňa tam bolo najviac emócií, ktoré ma dostali a aj po piatom vypočutí boli zimomriavky... Ak sa na tento album pozrieme komplexne, nájdeme tam to najlepšie z najlepšieho, čo svetu priniesla rocková hudba a rocková gitara.
Zdá sa mi tak trochu nespravodlivé, že v poslednom období príliš často prichádzame o tých naozajstných gitaristov. Mal som veľkú túžbu zoznámiť sa s Martinom Koubkom osobne, no to sa mi už nesplní. Každopádne, vďaka za Vašu hudbu, majstre!
*****
MARTIN SABOV