V krajine Jožka Krónera, kde už ‘každý vrabec je vševed’, vznikol album, ktorý nie je všemohúci, ani vševedúci, ale prijateľne všezábavný. Ukazuje, aká je láska vrtkavá, nestála a premenlivá. Autorom hudby aj textov je Roman „Galo“ Galvánek a ako vravia jeho kolegovia, fanúšikovia sa majú pripraviť na expresívny prejav s päťdesiatimi odtieňmi sivej. Kapela O.B.D. (Orchester Bronislava Dobrotu) hlási veľkolepý návrat po prázdnej dekáde a prichádza najprv s novým singlom Stereo. Chalani neostali nič dlžní svojej povesti recesistov a v novej piesni sa vyspievali z toho, ako sú doma pod papučou. S humorom vysvetľujú, že napísaním piesne konečne vyhrali nad ženskou dominanciou. „Skladba Stereo je taký kukuč cez kľúčovú dierku do bytu či domu hádam každého páru. Vonku chalani hrajú mača, no doma sme všetci pod papučou. Lenže v tomto prípade chlap vyhráva. Dosť bolo ženskej dominancie,“ vysvetľuje s humorom líder kapely O.B.D. „Od samotného počiatku sme na rovnakej vlne, akú začali vysielať pred 40 rokmi Taktici.“ Skupina na albume takmer dôsledne strieda rýchlejšie skladby s pomalými (Púpavy) s hlbokým ponorom do prírodného sveta (Klaudie, Lucie) a iných voňavých kvetov: „Kosa v rose kosí, o odpustenie prosí, že stína hlávky púpav, aby nemali zo slnka úpal.“ Refrén z nasledujúcej piesne Ľalia si zrejme tiež každý dobre zapamätá: „Nie som čistý ako ľalia, šírenie holej pravdy nie je pornografia.“ Ako to však v živote chodí, ani táto pieseň v strednom tempe nie je vrcholom. Ten nastáva v relatívne najhoršej piesni Padám preč, a to v pasáži od 2:08 do 2:38 s emotívnym textom „Čakám nový deň, kým sa rozplyniem, dáma rozmerná, tak čo z toho má, čakám nový deň, kým zomriem, kým sa rozplyniem...“ O tejto piesni Bronislav hovorí: „Chvíľu to trvalo, kým vznikol nový album. Za tie roky sa toho totiž veľa zmenilo. Nemáme 20 ani 30 rokov, máme aj nejaké povinnosti, nedá sa tvoriť tak, ako kedysi. Ale myslím si, že to dlhé trvanie netreba ľutovať, pretože výsledok tomu zodpovedá. Mám na tomto albume ešte jeden tajný tromf - pesničku Padám preč, ktorá je asi prvá, kde sa mi poradilo samému nahrať gitary. Inak sme vždy dvaja gitaristi a vždy, keď mi to nešlo, nahral to ten druhý. Ale tu sa mi to podarilo,” hovorí Dobrota, veľmi skromný, ale o to výraznejší gitarista hendrixovského razenia a necháva čitateľa nech sa sám rozhodne, či ironizuje, alebo to, čo vraví má reálne opodstatnenie. Dobrota totiž patrí k muzikantom, ktorí slúžia svojmu nástroju s otrockou odovzdanosťou. Jeho muzikalita sa snúbi s technickými dispozíciami a pre mnohých budú práve jeho party tým, čo dodáva muzike O.B.D. - či už z albumu, alebo naživo – zaujímavosť a rockovú expresivitu. Album ale nie je striktne rockový. Čo o ňom hovorí frontman? „Je na ňom jedenásť piesní a prvýkrát aj skladba klasickej hudby, Sonáta D moll pre klavír a sláčikové trio, ktorú som zložil pre Historické múzeum Slovenského národného múzea. Autorom všetkých nových songov som ja, pričom na jednej piesni s názvom Púpavy participoval aj Broňo Dobrota. „Touto platňou sme definitívne dospeli,” uzatvára Roman „Galo“ Galvánek. „O našu hudobnú výchovu žiadny Oskar nedbal, medzi básnikov ma Víťeszlav nezval a celkom úspešne sme týchto 20 rokov prežili...“, glosuje 20 rokov existencie spevák zo svojho opojného interiéru prúdov vedomia. Len veľmi povrchný poslucháč by však nedokázal rozoznať, že v hĺbke je Galo pomerne vážny, keď hovorí o duchovných veciach: „budem s mamou, spolu si spomenieme na babku a dedka, ktorí už nie sú medzi nami. Vždy ale majú pri našom stole nachystané taniere, akoby sme sa opäť stretli pri jednom stole ako kedysi. Takéto momenty si vážim,“ uzatvára hudobník. Návrat ku koreňom v dobrej spoločnosti. Pod produkciou štyroch nahrávok je podpísaný Tomáš Sloboda z Le Payaco. A je to počuť, aj vďaka nemu znie nahrávka sviežo a dravo. Slabinou je menšia kompaktnosť, vychádzajúca zrejme z toho, že album vznikal v rozmedzí siedmich rokov. Album si však púšťam znova a znova, je návykový.
***1/2
BEN TAIS AMUNDSSEN