Zabíja kopírovanie tvorivosť? II.

(Časť druhá)

V predchádzajúcej časti sme si predstavili výzvy, ktorým čelí súčasný koncept práv duševného vlastníctva. V tejto časti sa pozrieme aj na historické dôvody, kvôli ktorým tieto práva vznikli a aké mali (a majú) dopady na inovácie a tvorivosť.

Na to, aby sme dokázali plne porozumieť spoločenské a ekonomické dopady práv duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú aj umeleckej tvorivosti, si predstavíme najskôr patenty (teda práva k výsledkom vynálezeckej činnosti).

Bohatí členovia mestskej rady a aristokracie vo Florencii sa na konci 13. storočia rozhodli postaviť najväčšiu katedrálu, aká kedy uzrela svetlo sveta. Architekti navrhli stavbu, ktorú od roku 1296 stavali viac ako storočie, avšak najdôležitejšiu časť celej stavby – obrovský dóm, nedokázal zhotoviť žiadny staviteľ. V zúfalstve vypísali odmenu pre konštruktéra, ktorý navrhnutý dóm nevídaných rozmerov dokončí. Prihlásil sa aj istý Filippo Brunelleschi, ktorého inovátorský duch viedol k vynálezom konštrukčných zariadení, pomocou ktorých dóm v roku 1436 dokončil. Dóm chrámu Santa Maria del Fiore sa stal najväčšou stavbu tohto druhu na nasledujúcich 450 rokov. Na jeho najdôležitejšie vynálezy mu bol udelený trojročný patent. Dôležité je, že musel patent využívať výlučne len v prospech štátu, a takto vymedzené používanie patentov bolo definované aj prvých patentových zákonoch, ktoré ako prvé uzákonili Benátky v roku 1474. Nasledovali ďalšie krajiny, ktoré vynálezcom udeľovali licencie, výsadné listy a zavádzali rôzne regulácie, pričom ich hlavným deklarovaným proklamovaným cieľom bola podpora vynálezeckej činnosti a inovácií. V Anglicku za vlády Alžbety a Jakuba I. fungovala politika udeľovania monopolných privilégií, ktoré vyústili do prvého patentového zákona v modernom svete, Statutes of Monopolies  z roku 1623. Do konca 18. storočia mali už tri krajiny významne upravený systém patentov – Anglicko, Francúzsko a Spojené štáty americké.

V 19. storočí však predmetom spoločenských diskusií neboli technické otázky typu aká dlhá by mala byť doba patentovej ochrany, prípadne na čo všetko by sa mala vzťahovať. Naopak, rozoberali sa fundamentálne otázky typu či je správne garantovať monopolné postavenie jednému vynálezcovi a neumožniť tak ďalším vynálezcom stavať na známych vynálezoch a posúvať technologický pokrok ďalej dopredu. Imitácia a zlepšovanie už existujúcich riešení je totiž niečo, čím sa ľudia od nepamäti snažia zlepšovať svet okolo seba, kopírujeme a vylepšujeme dobré postupy a naopak snažíme sa vyhýbať tým nesprávnym. Imitácia síce môže znížiť zisky a motivácie, na druhej strane však núti producentov súťažiť aj v inej veci ako v cene – užitočnosti produktu, komforte používania, použiteľnosti a pod. Výsledkom týchto spoločenských dišpút bol veľký tlak na zrušenie patentových privilégií naprieč celým kontinentom. V 60-tych rokoch 19. storočia v Anglicku dobu patentového privilégia skrátili na 7 rokov, Nemci plánovali zrušiť patenty úplne, Holanďania ich aj v roku 1869 zrušili. Švajčiari patentovú ochranu ani nemali. Nasledovala však masívna propaganda záujmových skupín, ktorá organizovala združenia, petície, publikovali novinové články a zhromažďovali sa v uliciach. Výsledok sa dostavil a v roku 1877 Nemecko schválilo jednotný patentový zákon, Švajčiari (ktorí mali nálepku pirátov) prijali patentový zákon po opakovanom referende v roku 1887 a Holandsko, posledná bašta ideálov slobodnej konkurencie, kapitulovalo v roku 1912, teda len pred niečo viac ako storočím.

Jedným zo samozrejmých a všeobecne známych ekonomických efektov patentov, ktoré sú v podstate monopolnou výsadou, sú vyššie ceny. Pri širšom hodnotení patentovej ochrany je však užitočné podrobiť ju fundamentálnejšej kritike – naozaj je podmienkou intenzívnejšej vynálezeckej činnosti a inovácií? Ak sa pozrieme na empirické dôkazy, je až prekvapujúce, ako málo ich podporuje tézu o tom, že patenty pokrok vo vede podporujú. Naopak, historické dáta celkom jednoznačne ukazujú, že patenty slúžia na elimináciu konkurencie a rent-seeking (t.z. zarábanie peňazí pre vybraných ľudí tak, že sa iným vezmú). Veľká väčšina vynálezov a inovácií - v rozpore so zažitým predpokladom – nie je patentovaná. Jeden z najprestížnejších svetových lekárskych časopisov British Medical Journal sa pýtal tisícov lekárov po celom svete, aké sú podľa nich najvýznamnejšie lekárske a farmaceutické objavy. V Top 15 boli len dva, ktoré boli patentované (chlórpromazín – liečivo na schizofréniu a antikoncepčná pilulka). Podobný prieskum urobil aj americký Center for Disease Control and Prevention, v ktorom sa v Top 10 úspechov verejného zdravotníctva dokonca neumiestnil ani jeden patentovaný objav. O tom, že veľká väčšina patentov nie je patentovaná, hovorí výrečne aj analýza viacerých tradičných ocenení pre najvýznamnejšie vynálezy. Renomovaný časopis Research and Development každoročne už polstoročie zverejňuje zoznam R&D 100 Awards, teda zoznam 100 najdôležitejších vynálezov, ktoré boli za uplynulý rok uvedené do praxe. Medzi rokmi 1977 až 2004 bolo spomedzi 2802 ocenených vynálezov len 9 % patentovaných. Zaujímavé určite je, že podiel patentovaných vynálezov dokonca v čase klesá, na konci sledovaného obdobia to už boli len 2 %. V podobnom duchu sa niesli ocenenia vynálezov v polovici 19. storočia na výstavách ako Crystal Palace Exhibition v Londýne alebo Centennial Exhibition vo Filadelfii. Až 80 % medailí za najvýznamnejšie vynálezy putovalo do krajín bez patentovej ochrany, najmä Holandska, Dánska a Švajčiarska.

Ak sa pozrieme na najproduktívnejší sektor amerického hospodárstva (zabudnite na Apple, tým sektorom je maloobchod) a najväčšiu svetovú korporáciu Walmart s obratom viac ako pol bilióna dolárov ročne, zistíme, že za celú svoju existenciu získala len 60 patentov. Napriek tomu prichádzala a neustále prichádza s neustálymi inováciami. Naproti tomu napríklad taký Microsoft ročne získa viac ako 3000 patentov. Práve počítačové technológie a internet predstavujú najvypuklejší problém práv duševného vlastníctva. Pozorujeme tu fenomén nazývaný patentové vojny, kde každá technologická firma súdi kvôli porušovaniu patentov iné, dôsledkom čoho sú obrovské prostriedky utopené v súdnych sporoch a platoch právnikov. Rok 2011 bol v tomto sektore prelomový, pretože náklady na súdne spory vyplývajúce z patentovej ochrany a výdavky na nákupy patentov prvýkrát presiahli výdavky do výskumu a vývoja. Aj takto patenty „slúžia“ pokroku.

Empirických príkladov na podkopanie zažitej tézy, že patenty podporujú rozvoj inovácií, je samozrejme oveľa viac. Vzhľadom na zameranie tohto časopisu však v ďalšej časti pristúpime ku copyrightu, ktorý sa už umelcov týka priamo.

Richard Ďurana