Andrej Šeban patrí k tým slovenským hudobníkom, pri ktorých je každé vydanie albumu spojené s očakávaním, kam sa posunie a čím prekvapí. Andrej sa nezvykne opakovať a nevydáva za sebou albumy z rovnakého štýlového súdka. Po rozsiahlom a ťažko žánrovo zaraditeľnom trojalbume „Triplet“ prichádza tentokrát s kolekciou, ktorú tvoria pesničky. Chcel som napísať, že spievané, no Šebanove slová nie sú vždy zhmotnené do tradičnej melódie. Už prvý pohľad na biely obal s kresbou by mohol evokovať voľné pokračovanie Andrejovho prvého pesničkového albumu „Bezvetrie“ v trochu ursinyovskom duchu spred dvadsiatich rokov, ktorý sa za ten čas stal kultovým. Niečo pravdy na tom bude, pár tém sa recykluje – napríklad „Sľuby večnosti“ z „Bezvetria“ akoby dostali voľné pokračovanie v dvoch dieloch piesne „Život je krátky“. Taktiež sa tu – podobne ako na „Bezvetrí“ - objavujú autobiografické výpovede („Princ“, či čiastočne aj titulná skladba). Album „Rock and Roll z Rači“ je však zrkadlom Šebanovej tvorby z dlhšieho časového obdobia a odráža viacero tvorivých období aj žánrových odbočiek. Tu a tam nájdeme fragmenty pripomínajúce SpaceBoys – „PolyMusic“, nájdeme aj niečo z „Časozberu“, či „Tripletu“, no predovšetkým nájdeme Šebanov zmysel s nadhľadom sa pohybovať mimo tradičných žánrových hraníc, či preskakovať medzi nimi bez toho, aby stratil niť spájajúcu jednotlivé komponenty. Možno dve skladby sa z celku trochu vymykajú a pre ortodoxných poslucháčov sa už môžu zdať za hranicou – „Plastický chlapec“ a „Slávna vianočná pieseň vhodná ako výplň medzi dva reklamné bloky kamkoľvek“ sú tak trochu zappovsky provokačné kritiky na súčasnú bezduchú pop music a komercionalizáciu Vianoc. Niektoré piesne („Vodomer“, „V poho“) sú založené na expermientovaní so slovenčinou a slovami, občas sa v piesňach nevyhne ani vulgárnym slovám, no tie nepôsobia samoúčelne. Tradične sa v textoch vracia ku kritike tých, čo pohŕdajú vlastným jazykom a kultúrou. Z hľadiska nástrojov je album „Rock and Roll z Rači“ taktiež zmenou, ktorá zrejme vyplynula aj nútených karanténnych obmedzení a vznikol bez pomoci doprovodných hudobníkov. Gitara ustupuje do úzadia a skôr podfarbuje atmosféru, prípadne z nej využíva skôr zvukové efekty, ktorými dopĺňa skladby zaranžované hlavne za pomoci syntetizátorových a rytmických slučiek.
„Rock and Roll z Rači“ je albumom, ktorým Andrej Šeban potvrdil status umelca, ktorý nezostáva stáť na mieste a nechýba mu schopnosť experimentovať a prekvapovať. Na nedávnom krátkom online turné, ktoré bohužiaľ muselo byť bez divákov, ukázal, že materiálu a nápadov má ešte dosť aj na budúce projekty a príbehy, tak sa nechajme prekvapiť, kam nás v nich zavedie.
PETER CAGÁŇ