TERENCE BLANCHARD QUINTET • NU SPIRIT CLUB • 19. V. 2014
Milujem tieto bratislavské úlety. Špičková jazzová hviezda, nositeľ piatich Grammy, spoluhráč McCoy Tynera a Arta Blakeyho hrá so svojou kapelou v akomsi malom „middle of nowhere“ klube, na ušuchtanom pódijku za obrovským stĺpom, cez ktorý takmer nič nevidno, pre zopár akýchsi ľudí. Utrmácaní muzikanti prakticky nijako verbálne nekomunikujú, ani s publi kom, ani medzi sebou. Nemusia nič predstierať, môžu tu pokojne zostať každý sám sebe ostrovom. Taký by bol neozvučený vizuálny vnem. Lenže bol tam aj zvuk! Tí chlapi hrali zázračne! Hudba, plná vzrušujúcich významov, nápadov, pulzu života, intimity, smútku aj radosti, ma celkom prenikala. Dokonalá súhra, bravúrne výkony, dané iba tak zľahka, akoby mimochodom. Títo mimozemskí profíci sa evidentne niekam napojili, na nejaký iný svet, inú energiu, kde fyzická indispozícia nič neznamená. Normálna mágia. Bezprostrednosť malého klubu robí svoje. Fascinovane som ich sledoval z priam intímnej blízkosti, opretý spredu o ten obrovský stĺp, na dotyk od ich energie. Keď dohrali, jej prísun zastal. Unavene sa zosypali do kresiel v salóniku, z ktorých sa iba horko ťažko pozviechali na prídavok. No len čo sa odpočítal prvý takt prídavku, už boli opäť napojení a zľahka sa vznášali v tom ich bezbolestnom hudobnom vesmíre.
Úžasné! Vynikajúci koncert!
RADO TIHLÁRIK, foto autor
Zdroj: Nový Populár 2/2014, editorial