„Je to krásny album, kde nie je čo dodať, ani ubrať.“ Je to tak. Ani ja nemám viac čo dodať. Snáď len, že takú vydarenú nahrávku, plnú človečiny, by som od Korbenov už nečakal.
Dominika Kopcsaya, aka Nightlines, som so záujmom po prvý raz zaregistroval v roku 2017 na významnom festivale súčasnej vážnej hudby Melos-Étos, kde uviedli jeho skladbu „Kataptromantia Hecticus“, ktorú napísal ako 21-ročný.
Kamarát sa ma nedávno opýtal: napísal Bach aj niečo slabé, za čo by sa mohol povedzme hanbiť? Uff. Ako keby sa opýtal, či je v prírode niečo nevydarené...
Veľmi zjednodušene povedané: novú hudbu možno považovať za akési panské huncútstvo hŕstky špičkových hudobných intelektuálov, nadšencov a experimentátorov.
Predstavujem si, ako by táto radostne meditatívna a zároveň veľmi intímna nahrávka podfarbila atmosféru tichého, knihami voňajúceho, priestoru Artfóra na Kozej.
