Vydavateľ tohto časopisu mi dal do rúk štyri CD z vydavateľstva Real Music House s komentárom, že som jediný, komu môže skúsiť dať takéto úlety na recenziu. Opatrne si púšťam prvé z nich. A tu hľa! Veď to je číry skvost! Wow! Som pohltený už prvými zvukmi. Vnímavé duše recenzentské, kde ste? Som fakt jediný? To sa mi nechce veriť.
Predstavujem si, ako by táto radostne meditatívna a zároveň veľmi intímna nahrávka podfarbila atmosféru tichého, knihami voňajúceho, priestoru Artfóra na Kozej. Alebo keby ju počul taký Jacques Tati, určite by neváhal použiť ju do svojich uletených filmových kultoviek o Monsieur Hulotovi. A možno by neváhali ani Havetta či Uher. Čistá srdcovka. Intenzívne obrazotvorná. Obrazy môžu začať napríklad príjemným dovolenkovým ránom v posteli niekde na chate v lese. Vonku začne niečo zaujímavo klepať a trúbiť ako zaoceánsky parník. Žeby ešte sen? Otvoríte oči a zbadáte, ako cez okno preniká ranné slnko a v jeho lúčoch vidno prežiarený trblietajúci sa vzduch. Uvedomíte si, že počujete čvirikať vtáky. Slastne sa pretiahnete. A potom sa obraz začne meniť. Ešte v prvej skladbe vás famózna, pod kožu idúca melodická linka akordeónu s klarinetom, posunie do ďalšieho obsahového levelu (dal som si ju trikrát po sebe). Začnete rozpoznávať rôzne blízke gény, ktorým rozumiete. Základom je naša rodná tisícročná zmes a potom kompatibilné prímesi: závany rómskeho a balkánskeho temperamentu, jazzového synkopovania, či šarmantného akordeónovo/bandoneónovo francúzskeho mussete a Bachovských liniek violončela. A to všetko decentne dofarbené elektroakustikou.
Po prvých troch skladbách sa už výhľad veľmi nemení, ale to vôbec nevadí. Je tu dobré všetko a všetko dobre vyšlo. Vynikajúci zvuk vás umiestni do bezprostrednej blízkosti nástrojov. Brilantné aranžmány v minimalistickom duchu dávajú vyniknúť snovej atmosfére, témam a krásnemu zvuku akustických nástrojov decentne „podmaznutých“ elektronikou, loopmi a samplami reálií. Dominujú Dugovičove klarinety. Silné melódie ježia chĺpky.
Účinkujú tu brilantní muzikanti až mágovia: Eddie Stevens - elektronika, Boris Lenko - bandoneón a akordeón, Jozef Lupták - violončelo (a pripísaný má aj beatbox), Nikolaj Nikitin - saxofón, Robert Szegény - drum loops, sú počuť hlasy ich detí. A samozrejme Branislav Dugovič - klarinety, gitary, basa, piano, drum loops a sample.
Väčšinu skladieb zložil a zaranžoval Branislav Dugovič. Dve dodal Nikolaj Nikitin. K trom, ktoré sú remakami skladieb Daniela Mateja, Gyiu Kancheliho a Mariana Lejavu, prispeli Boris Lenko a Eddie Stevens. Nahrávka je mojím jednoznačným kandidátom na tohtoročné Radio Head Awards. Ako svoj ďalší mimoriadny počin si ju pripísalo progresívne vydavateľstvo Real Music House pánov Pospiša a Sillaya. Bravo, páni! A vďaka.
*****
RADO TIHLÁRIK