Art alebo prog rock je v našich končinách stále vzácnym žánrom, málokto si dovolí vyrozprávať príbeh nie jednou pesničkou, ale celým koncepčným albumom.
Napsat, že Michal Prokop zraje jako víno by bylo klišé. On je totiž jako archivní víno. Umělec neobyčejných kvalit, jehož hudební „výpěstky“ s nadšením a netrpělivě očekávají jak fanoušci, tak odborníci.
Stopy oprávnene získali cenu RHA v kategórii World music / Folk a nahrávka zarezonovala v rebríčku World Music Charts Europe a Transglobal World Music Charts.
Schweigert nám v 11 skladbách servíruje zmes funky, jazzu (!), reggae, blues a ja neviem čoho ešte. Kapela neuveriteľne funkuje a angažovanie dychovej sekcie ktorú aranžovala Lenka Molčányová bola veľmi dobrá voľba.
Oproti predošlému albumu „Sitra Achra III“. cítim v „SITRAcoustic“ menej temnoty, ale čarovný pocit z pravých tónov v pravom čase a na pravom mieste aj tu funguje bezchybne.
Tak ako stíhačky Spitfire, ktoré zohrali rozhodujúcu úlohu v bitke o Britániu v roku 1940 a následne boli neodmysliteľnou súčasťou Royal Air Force počas Druhej svetovej vojny, tak sú dnes watfordskí The Spitfires dôležitou súčasťou armády britských kapiel.
Je kolekcí dvanácti od srdce napsaných písní, v nichž se jako červená nit line téma smrtelnosti, nostalgie a vzpomínek na zemřelé. Album je Springsteenovou niternou zpovědí s pečetí velkoleposti.
„Je to krásny album, kde nie je čo dodať, ani ubrať.“ Je to tak. Ani ja nemám viac čo dodať. Snáď len, že takú vydarenú nahrávku, plnú človečiny, by som od Korbenov už nečakal.