DANIEL SALONTAY - JAKUB KAČIC - DANIEL ŠPINER
ZedzDžez
Slnko records
*****
Zjedli džez, a nie len ten, a „pretrávili“ ho na hudbu, ktorá letí krížom cez žánre. Doslova sadli a hrali. Dokonca s predsavzatím: „Povedali sme si, že budeme hrať s pocitom, ako keď sa človek prvýkrát dostane k nástroju a je očarený jeho zvukom.“ Myslím, že sa im to podarilo, hoci keby hudobný nástroj vzali do ruky prvý raz, asi ťažko by z neho vyšla hudba, ktorú počujeme. Áno, pretože to nie sú zvuky, ale hudba. Miestami ambientná - to je to očarenie zvukom - ako v skladbe č.7., kde klavír nahodí harmónie, gitary vpletú výplň a pulzujúce bicie ženú spoluhráčov do ohromného tempa, ktoré v polovici skladby ustane a téma prejde do ambientu. Na iných miestach zas ich hudba reflektuje také veličiny rocku, ako sú Frank Zappa, či King Crimson. Výsledok si zaslúži sústredené viacnásobné počúvanie. Poslucháč za to dostane za odmenu zážitok, ktorý asi ťažko zažije na koncerte, pretože každá skladba je jedinečnou improvizáciou na momentálny nápad. Prekvapil ma hlavne dlhodobý hudobný partner Katky Koščovej, Daniel Špiner, ktorého si môžeme pamätať aj s pôsobenia z Andrejom Šebanom. Nie, že by som to od neho nečakal, veď nakoniec za pôsobenia u Šebana si tiež dostatočne zaexperimentoval, ale myslel som si, že na tieto hrania dávno zabudol. Nezabudol! Práve jeho sústredená hra na klavír otvára celý album. Niekedy je „šopénovský“, inokedy „emmersonovský“. Salontayove gitary sú priezračné, aj hutne rockové, či basovo bublajúce. Bicie Jakuba Kačica zas presné a pestré. Páni nahrali dve hodiny a trinásť minút hudby a celé ich session si môžete vypočuť na streame. Pre fyzické nosiče (album vychádza aj na LP) vybrali sedem skladieb s netradičnými názvami, ktoré zrejme vychádzajú z momentálneho pocitu pri ich vzniku. Niekedy nahrávka nemusí vznikať dlho a nemusí jej predchádzať mohutná príprava. Ako znie názov úvodnej skladby, môže byť aj tak.
Ján Graus