Prvé, čo vás očarí, je nádherný zvuk klarinetu Szymona Klimu. A potom zbadáte, že celá nahrávka má fantastický zvuk! To je v dobe digitálneho masteringu vzácnosť.
Prvý song Hej, od Krakowa (Prolog) je asi to najlepšie z albumu. Je tu všetko. Hodí sa naň Fujakovský pojem komprovizácia (kom-pozícia a im-provizácia). Chytľavé náznaky jazzových fráz klavíra sa prepletajú s atonálnymi úletmi, melancholickým hlasom klarinetu ťahajúcim tóny z koreňov poľského folklóru, free formami a vynikajúcimi úspornými perkusiami. Všetko mi však pripadá byť viac komponované ako improvizované. V takej brilantne úspornej až minimalistickej forme to asi ani inak byť nemôže.
Šťavnatosť prvého songu akoby v ďalších skladbách trošku stratila na sile, ale to je možno len prirodzená poslucháčska reakcia. Skladba 193 je už vo free. Dlhé sólo bicích a perkusií vo Wyjdę ja na brzeg strumenia vytvára a rozvíja silnú atmosféru. Oj, tonęła začína akýmsi scénickým polotemnom len na klavíri. Krásne sa to vyvíja, v polovici sa pridávajú ďalšie nástroje, šramoty a vŕzgania, klavír prechádza do jazzovania, krása. Gąsacki je trochu až bebopovské free, tempo rýchlosť, folková melodika. A na záver epilog Hej, od Krakowa. Krása!
Veľmi impresionistické, šťavnaté, majstrovsky minimalistické. Neodolateľná slovanská melanchólia a emočnosť. Veľmi kultivované. Nádhera, keď sa to nakombinuje tak, ako v prvom songu. Free úlety, jazzing, new acoustic, poletujú zľahka ako hodvábne víly okolo majstrovsky nahryznutých tém z folklóru. Na toto treba mať svoj folklór nasatý s materským mliekom a vrastený v duši. Zrazu ma prepadáva pocit, že to je akosi duchovne prepojené s Janom Garbarekom a Keithom Jarrettom. Krásna nahrávka, konzistentná v spektre od jemnej nehy folklóru až po drsný free jazzovy hrmot.
Ako štvorica Poliakov (Szymon Klima – klarinet, Dominik Wania – klavir, študoval u Danila Pereza, Adam Kowalewski – kotrabas a Przemysław Jarosz – bicie) sama o sebe píše na obale CD, každý z nich je iný, má iné zázemie, štýl, vnímanie. Spolu však vytvorili mimoriadne a nanajvýš súdržné dielo. Ich archeológia hlboko ukrytej prapodstaty poľského folklóru pomocou magicky kolorovaných a tvarovaných zvukov, jazzingu a citlivej improvizácie, vyniesla na svetlo hudobnú formu, ktorá je svieža, živá a inšpiratívna.
****
RADO TIHLÁRIK