Prvá polovica projektu Moruša rozvírila u nás hladinu pophudby. Jana Kirschner je synonymum stredného prúdu minulej dekády a iné hudobné chodníčky hľadala na každom albume. Z hľadania vždy vyšli napokon rádiové pesničky, ale predzvesť radikálnejšej zmeny priniesol už album Krajina rovina (2010). Ak s interpretom dospievajú aj poslucháči, je to dobré. Jana svoje pesničkárstvo na bielej strane Moruši nepoprela a preto sa právom čakalo, či bude druhá časť projektu naozaj protipólom. Morušu je najlepšie počúvať kompletnú. Čierna pokračuje v odkaze Bielej. Úvodná krehká a citlivá sedemminútová inštrumentálka Idú vychádza zo skladby O hore a vtáčkovi, ktorá je na Bielej. Ak vás Biela oslovila, toto prepojenie na Čiernej vám určite nebude evokovať temnú farbu. Áno, donúti zamyslieť sa, ponoriť sa a jasne dá najavo, že album bude viac o počúvaní ako o spievaní a pospevovaní si. Moruša: Čierna nie je protipól, nie je výraznejším experimentom a taktiež nie je temnou. Čierna chce ešte vnímavejšieho, trpezlivejšieho poslucháča. Obsahuje deväť skladieb, je menej pesničková a viac hudobne kolážovitá. Napriek výrazne dlhému entré, druhou skladbou Muzika! akoby sa album začínal. Zaklínanie vystavané na jednom slove chvíľami pripomenie Longital a ich Len letia okolo, či anglickú artrockovú školu siedmej dekády. Lídrom skladby je mužské vokálne kvarteto Skety spolu s Janou, tak ako ich poznáme z Bielej, a vtedy je absolútne jasné, že Moruša ako projekt chce držať pohromade. Muzika! je jediná skladba plná optimizmu a škoda, že sa ďalšia radosť z energie na albume neobjaví. Po pestrom tracku Muzika! nasleduje rovná čiara piesní v melancholických polohách a improvizačného hľadania nôt. Doteraz akoby ani nešlo o album speváčky, ale album šikovného multiinštrumentalistu, či kamarátske jamsession. Skladby sa zlievajú do jednej čiary hudby a chýba výraznejšie osvieženie. Mal by ním byť druhý adept na rádiovú prezentáciu albumu - Na krídlach divých včiel. Ak si Jana požičiava hudobne a tematicky z bielej Moruši, je to v poriadku. Nielen refrén skladby evokuje niekdajší hit Slávici z Madridu (v origináli Rossignol Anglais). Náhoda, či inšpirácia? Kým rozmýšľate a rozhodnete, pieseň končí a nesleduje záverečná trojica skladieb v pokojnom a uspávankovom duchu. Čo je v nich, ostáva na vás. Dvojalbumy na Slovensku nemajú silnú tradíciu (nerátajme bestofky a výberovky). Projekt Moruša tak bez hanby môže stáť vedľa tých pár výrazných slovenských dvojalbumov, ku ktorým je stále dôvod sa vracať.
***1/2
jurai gonšor