Basgitaristu a hráča na kontrabas Juraja Grigláka nemusíme veľmi predstavovať. Od osemdesiatych rokov sa pravidelne vyskytuje vo všetkých významných jazzových formáciách a orchestroch v bývalom Československu. Od TOČRu cez Orchester Gustáva Broma až k Martinovi Kratochvílovi a Slovenskej filharmónii. Ako sideman nahral cez 90 (!) albumov. Všetkým nám zostane v pamäti ako ten chalan, čo vybehol na BJD na pódium a zaslapoval si so Stanlym Clarkom.
Juraj Griglák koncom minulého roku vydal nahrávku, ktorá si zaslúži našu pozornosť. Po poslednom, druhom albume Time To Fly, je tu “živák” s medzinárodným obsadením. Jeho stálejšieho hviezdneho sidmana Poogieho Bella na bicích doplnili spoluhráči z turné k albumu Time to Fly, Bobby Sparks na klávesy a saxofonista Chris Hemingway. V tejto formácii obchádzal Juraj pravidelne kluby a festivaly. Klubová atmosféra je jedinečná, vzniká tu skoro fyzické stretnutie publika a účinkujúcich a skoro stále sa táto dobrá energia prenesie aj do produkovanej muziky. Toto je cítiť aj z tejto nahrávky.
Skvostný zážitok nám doma pri kvalitnej aparatúre sprostredkúva 5 Griglákových kompozícií, ktoré už poznáme, ale v tomto prostredí vyznejú inak, ako v štúdiu. Aj po technickej stránke je záznam skvostný. Je zvukovo vyvážený a každý nástroj je identifikovateľný.
Je to nahrávka basgitaristu a je to tu počuť, ale to presne očakávame. Skvelé slapovanie, ale aj melodickú, lyrickú basovú linku. Muziku skvelo tvrdí rázny Poogie Bell, ktorý hral snáď s každým, čo v žánri niečo znamená. Nie je to ale album čisto basový. Saxofónové sóla Chrisa Hemingwaya stoja za niekoľkonásobné vypočutie a harmóniu drží Sparks. Je to trochu iné, ako Štveráček a Vizváry, preto Griglákove kompozície nabrali iný rozmer. Stále je to ale skvelá fusion music, v ktorej sa Griglák cíti najlepšie a na ktorej vyrastal.
Ostáva nám popriať Jurajovi do ďalšej 55 okrem zdravia aj veľa takýchto kongeniálnych spojení a nahrávok!
****1/2
JÁN GRAUS