„Rockʼnʼroll existuje už viac ako šesťdesiat rokov. Vo svojej dobe priniesol niečo nové. Bola to hlavne živelnosť, energia, ktorá sa skôr v muzike neprejavila alebo bola skrytá. Rockʼnʼroll ju naraz uvoľnil a vyjadroval sa veľmi otvorene. Tá hudba sa stala zrozumiteľnejšia pre obyčajných ľudí. Vydavateľ a propagátor černošskej muziky Sam Phillips z Memphisu a ďalší ľudia vybojovali prvú bitku v prospech rockʼnʼrollu, ktorý potom dostal taký záprah, že už to išlo samospádom. Aj keď táto hudba ustúpi občas do pozadia, dnes už je isté, že nikdy nezomrie,“ poznamenal Jerry Lee Lewis. Práve príbeh tohto speváka, klaviristu, skladateľa a v neposlednom rade aj herca, jednej z posledných žijúcich legiend tohto hudobného žánru, odštartoval v predchádzajúcom čísle magazínu Nový Populár seriál „Život s kliatbou rockʼnʼrollu“, mapujúci výslnie i osobné tragédie priekopníkov rocku druhej polovice 50. rokov 20. storočia.
Prostredníctvom Jerry Lee Lewisa sme si v predchádzajúcej story mali možnosť priblížiť, aký vplyv malo na jeho tvorbu a život o. i. náboženstvo. „Neviem čo zanikne skôr, či rockʼnʼroll alebo kresťanstvo,“ poznamenal raz John Lennon. Ďalším vynikajúcim rock’n’rollovým klaviristom, ktorý vyrastal na „území Biblie“ (tak sa volala oblasť južných a stredných štátov USA), je Little Richard. Tento skvelý muzikant, dravý spevák, nespútaný klavirista a talentovaný skladateľ je jedným z tých, ktorí významne ovplyvnili súčasnú podobu blues, rocku, soulu, funku a mnohých ďalších moderných hudobných foriem. Umelecký víchor, šokujúc rodičov teenagerov, ktorého energia, drsné vokály a texty síce vystrašili staršiu generáciu, ale urobili z neho obrovský fenomén až do roku 1957, kedy opustil hudobný priemysel, aby sa stal súčasťou náboženského hnutia. Značnú úlohu pritom hrala jeho excentrickosť, daná konfliktom jeho sexuálnej orientácie, nábožensky založenej rodiny – spevák mal jedenásť súrodencov – a samozrejme i temperamentu, ktorý sa prejavoval špecifickým spôsobom pri všetkých tých, ktorí sa na zrode rock’n’rollu podieľali.
Jeho premena predstavovala začiatok nepríjemného obdobia pre niektorých priekopníkov rocku, čo mnohí nazvali „temným vekom rockʼnʼrollu“. Keď sa však Richard po rokoch vrátil z náboženského exilu, jeho kariéra a život už nikdy neboli ako predtým. Náboženstvom bol obklopený už ako malý chlapec. Little Richard sa ako Richard Wayne Penniman narodil – 5. decembra 1932 v meste Macon, v centrálnej časti južanského amerického štátu Georgia – cirkevnému diakonovi Charlesovi „Bud“ Pennimanovi, ktorý predával alkohol a prevádzkoval nočný klub, a Leve Mae Pennimanovej (rodenej Stewartovej), ktorá bola členkou maconskej bratskej jednoty baptistov v kostole New Hope. Deti Pennimanovcov vyrastali v chudobnej štvrti mesta nazvanej Pleasant Hill a v kostoloch spievali najmä v rámci rodinnej skupiny Penniman Singers (počas bohoslužieb aj miništrovali). Little Richard svoj hlas zdokonalil spievaním evanjelií, jeho otec ho však odrádzal od toho, aby sa stal hudobníkom. V trinástich rokoch ho dokonca vyhnal z domu, keď zistil, že je homosexuál.
Richardove vrcholné obdobie trvalo necelé dva roky (1955 – 1957), v priebehu ktorého dal svetu hity ako Tutti Frutti, Long Tall Sally, Rip It Up, Lucille, Ready Teady, Good Golly Miss Molly, Oh! My Soul, Baby Face, Kansas City, Keep-A Knockinʼ alebo v neposlednom rade Jenny, Jenny, pre ktoré je typická dominantná úloha klavíra, silný dôraz na rytmus so strhujúcimi riffmi i našliapanou energiou a priamočiarosť. Imidž Little Richarda tvoril na extravagantných pódiových vystúpeniach okrem jeho rozoznateľného, neprehliadnuteľného a nenapodobiteľného spevu (aj s falzetovým „whooo“, prevzatým od gospelovej speváčky Marion Williamsovej) i výzor: vysoko vyčesané napomádované vlasy – frizúra á la „Pompadour“ – a nápadné trblietavé oblečenie (farebné pláštenky, polokošele, oblečenie posiate pestrofarebnými kameňmi a flitrami), ktoré odpozoroval od „bluesového princa“ BillyhoWrighta. Často po pódiu pobehoval, počas hry si vykladal nohu na piano, poskakoval hore dolu po scéne, či vyskočil na klavír, čím si vyslúžil priaznivú odozvu publika. Samotný Little Richard sa svojím androgynickým zjavom stal predobrazom pre Micka Jaggera, Davida Bowieho, Michaela Jacksona či Princea.
Rovnako ako Elvis Presley a Jerry Lee Lewis, začal i Little Richard nahrávať cirkevné piesne, ale nakoniec ho to znovu pritiahlo k rock’n’rollu. Potom to v druhej polovici sedemdesiatych rokov znovu nechal a začal predávať Biblie. Tento evanjelista v Universal Remnant Church of God sa pohyboval niekde v prostriedku medzi týmito dvoma svetmi. Nahrával rock’n’rollové platne a odsudzoval rock’n’roll, kázal o dôležitosti Desatora a zároveň čo najpodrobnejšie, a ako sa zdalo aj s určitým potešením, popisoval svoju hriešnu minulosť. Little Richard chodil hlavne do baptistického zboru Nová nádej v Macone (baptistami boli napríklad aj Chuck Berry či Buddy Holly), ale rád tiež tajne navštevoval Holinnes Church (Cirkev sviatosti), kde ľudia tancovali a on mohol napodobňovať ich „hovorenie v jazykoch“.(Glosolalia, metaforicky „hovorenie jazykmi“, považovaná za schopnosť danú Bohom, je hovorenie alebo modlitba v mystickom, neznámom alebo neexistujúcom jazyku. Je akýmsi prejavom prenesenia ľudskej reči do reči anjelov. Tiež sa tak niekedy prenesene označuje spôsob hlasového prejavu umelca, najčastejšie speváka – pozn. autora.) Svojou šialenou hrou na klavír úplne zreteľne napodoboval to, čo videl a počul pri zhromaždení cirkvi – teda spontaneitu veriaceho, ktorý v Duchu Svätom hovorí, spieva, tancuje, stoná či prorokuje, ako ho k tomu Duch vedie (zo skúseností v svetskej napodobenine tohto prejavu čerpali aj Jerry Lee Lewis a Elvis Presley).„Moja hudba uzdravuje. Hluchým vracia sluch a nemým reč,“ hovorieval Little Richard na margo jeho prejavu na pódiu, ako odraz jeho detských reminiscencií kazateľov a ľudí pod mocou Ducha.
Súčasne však tvrdil: „Množstvo rytmov v dnešnej hudbe je prevzatých z woodoo. Ak budete študovať rytmy tej hudby, tak ako ja, uvidíte, že je to pravda. Verím tomu, že tento druh hudby odvracia ľudí od Krista. Je nákazlivý. Verím, že Boh chce, aby sa ľudia odvrátili od rock’n’rollu ku Skale vekov a pripravili sa na večný život.“ Little Richard ako hriešnik bez pokánia však pochopiteľne nezažíval extázu Ducha, ale tela. Sila, ktorú mal jeho prejav, však bola kópiou černošskej letničnej cirkvi. (Pod vplyvom letničnej cirkvi sa v 50. a 60. rokoch 20. storočia vyvinul prúd v rámci kresťanských cirkví stredného prúdu – katolicizmu, protestantizmu – nazvaný Charizmatické hnutie. Do tohto pojmu možno zahrnúť všetkých kresťanov, ktorí veria, že prejavy pôsobenia Ducha Svätého, dary Ducha Svätého, jasne definované a popísané v Novom Zákone – ako napr. prorokovanie, uzdravovanie, hovorenie jazykmi atď. – nie sú určené len pre prvotných kresťanov v prvých storočiach kresťanstva, ale sú prístupné aj dnešným kresťanom. Toto presvedčenie vychádza z toho, že Boh sa nemení, a jeho Slovo je takisto nemenné a večné, Duch Svätý sa preto aj dnes dokáže osobne dotknúť života človeka a umožniť mu zakúsiť Božiu lásku, moc a pozitívne zmeniť jeho život. Kresťanské spoločenstvá, ktoré patria k hnutiu modernej kresťanskej reformácie /letnično–charizmatickému hnutiu/, sa snažia o obnovu kresťanstva prostredníctvom návratu k Písmu a k jednoduchosti praktického kresťanského života, spočívajúceho v osobnom vzťahu s Bohom a v nasledovaní odkazu Ježiša Krista – pozn. autora.) Bojoval dobrý Little Richard duchovne so zlým Little Richardom? Odvrátil sa od rockʼnʼrollu k Bohu len preto, aby ho nelákali diablovou slávou?„Je to hypnotické,“ povedal raz po Richardovom koncerte Mick Jagger z Rolling Stones. „Neviem, ako to povedať inak, ale je to ako nejaký evanjelista, ktorý za sebou ťahá davy ľudí ako stádo.“
Kým sa však stal hviezdou, spieval ako frontman kapiel v malých afroamerických kluboch. Svoju kariéru odštartoval tak, že ako štrnásťročný zaspieval slávnej gospelovej hviezde Sister Rosetta Tharpeovej. Speváčka sa jeho prejavom nadchla a povedala mu, že bude jej predskokanom. Usporiadateľ koncertu to zakázal, Richardovi to však bolo jedno, vyliezol na pódium a jednoducho začal spievať. Publikum tlieskalo, Tharpeová mu zaplatila a on sa vydal na cestu profesionálneho speváka. Neskôr sa stretol s rockʼnʼrollovým skladateľom, spevákom a hráčom na klavír, Eskewom Reederom (známejším pod umeleckým menom Esquerita), ktorý bol známy svojimi frenetickými vystúpeniami, výrazne Richarda ovplyvnil a zasvätil ho do štýlu hrania boogie-woogie. V roku 1951 Richard podpísal zmluvu s hudobným vydavateľstvom RCA. Jeho nahrávky však rebríčky rádií nedobyli. Preto pokračoval v zdokonaľovaní svojho živého vystupovania.
O štyri roky neskôr poslal Little Richard demo nahrávku do vydavateľstva Specialty Records v Los Angeles v Kalifornii, odkiaľ ho pozvali na nahrávanie. V nahrávacom štúdiu sa spočiatku s repertoárom trápil, jeho značná snaha spevácky napodobniť Raya Charlesa bola cestou odsúdenou k neúspechu. „Little Richard síce vyzeral ako Tarzan, ale pritom spieval ako Mickey Mouse,“ vyjadril sa producent Robert „Bumps“ Blackwell, ktorý sa neskôr stal spoluautorom niektorých Richardových skladieb. Little Richard v sprievode skupiny Crescent City, ktorá sa podieľala aj na nahrávkach Fatsa Domina (iný príklad smršte pri klavíri!), bol teda vyzvaný, aby zahral niečo, čo hráva na koncertoch. Stalo sa – odznela jeho vlastná skladba Tutti Frutti. „Často si spätne prehrávam svoj život, odišiel som z Maconu, Georgie – nikdy som si nemyslel, že budem superstar, živá legenda. Nikdy som nepočul o žiadnom rock’n’rolle... Čierni ľudia žili priamo na železniciach a vlak prostredníctvom železničných koľajníc s nimi v noci triasol, počul som to ako chlapec a pomyslel som si: urobím takú pesničku, ktorá znie takto. Ó áno, bol som divoké dieťa! Poslal som nahrávku do vydavateľstva Specialty Records. Mal som vtedy Chrysler, kvôli ktorému moja matka založila dom. A tak som išiel do štúdiaa oni ma nútili spievať ako Ray Charles a B.B. King, chceli, aby som spieval blues. Ale to nie som ja, sadol som si za klavír a začal spievať. Povedali: ‚No teda! Nikdy sme nič také nepočuli. Chlapče, odkiaľ máš ten hlas? To je hit! A zvyšok je minulosť.“ Po producentovom súhlasnom prikývnutí nahral Richard pieseň vo svojom povestnom bláznivom štýle. Nahrávka bola vydaná koncom roka 1955 a začiatkom roka 1956 sa vyšplhala na 17. priečku rebríčka, pričom sa jej predalo viac ako tri milióny kusov.
Nasledovali ďalšie piesne a ďalšie hity, po ktorých okamžite vzrástol aj dopyt po Richardových koncertoch i filmoch. Little Richard sa premiérovo na filmovom plátne objavil v roku 1956, debutoval úlohou v Don’t Knock The Rock (spoločne s Billom Halleym). Neskôr zaspieval hitovú skladbu Lucillepoužitú v snímke Mr. RockʼnʼRoll (účinkoval tam o. i. aj Chuck Berry). V snímke The Girl Can’t Help It (v hlavnej úlohe s Jayne Mansfieldovou) sa objavil spoločne s Gene Vincentom, Fatsom Dominom, skupinou The Platters atď. (Ďalšími dvoma filmami boli Down And Out In Beverly Hillsa Mother Goose Rock’n’Rhyme.) V roku 1957 ale prišlo náhle vytriezvenie z rockʼnʼrollového životného štýlu. Ženy mu posielali nahé fotografie a otravovali ho dotieravé neúprosné davy na vyčerpávajúcich koncertoch alebo propagačných zájazdoch, takže začal hľadať útechu v Biblii. Po koncertoch dokonca predčítaval z evanjelií.
Sláva prišla, samozrejme, ako vriaca láva a zdalo sa, že Little Richard je jej šťastným väzňom, spiacim na vavrínoch. Nebol však schopný vyjsť ani na ulicu. „Bojím sa. Bojím sa, že sa niekto pokúsi vziať ma niekam preč, niekam, kam nechcem ísť. Môj šofér ma vyzdvihne v limuzíne a my prechádzame okolo štrnásť, pätnásťročných dievčat, ktoré hneď začnú jačať. Vtedy si hovorím: ‚Ach, ďakujem, Pane. Je to príjemný pocit, niekedy požehnanie a inokedy lekcia, byť živou legendou. Ale všetka tá ťarcha na človeka začne padať. Je ťažké mať priateľa, keď ťa všetci poznajú.“
V roku 1957 absolvoval cestu po Austrálii ako súčasť turné pod názvom Big show Leeho Gordona, spolu s hviezdami ako Gene Vincent, Eddie Cochran a Alis Lesleyová (prezývali ju aj „Elvisom v sukni“). Richard šokoval konzervatívnych Austrálčanov tým, že sa vyzliekol len do „hávu“ podobnému pyžamu alebo spodnej bielizne a následne hádzal oblečenie do davu.„Na štadióne v Sydney sa minulú noc strhlo šialenstvo po tom, čo sa afroamerický rockʼnʼrollový spevák Little Richard povyzliekal do pol tela na pódiu. Stovky jasajúcich tínedžerov medzi sebou bojovali o oblečenie, kravatu či opasok, ktoré Little Richard odhodil do davu. Po ukončení koncertu pištiace dievčatá obkolesili speváka a zhodili policajného seržanta, ktorý sa ich snažil zadržať. Vyzlečenie Little Richarda bolo vrcholom rockʼnʼrollového koncertu, ktorý na dve vystúpenia prilákal vyše 22 000 ľudí,“ písali 5. októbra 1957 pod názvom „Polonahý spevák rozpútal blázinec“ noviny Sydney Morning Herald. Podobné recenzie z jeho piatich koncertov sa dali čítať aj v New Castle Morning Herald („Vojna o oblečenie a spevákove telo, ktorá sa najprv zdala nevinná, sa medzi tínedžermi a členmi kapely Little Richarda vystupňovala,“písali noviny), v The Age („Austrália nikdy predtým nič podobné ako Little Richarda nevidela. Najokázalejšia hviezda prvej vlny amerického rockʼnʼrollu vstúpila na pódium v Melbourne so zeleným turbanom obsypaným drahokamami, kanárikovo žltým oblekom a karmínovým plášťom,“ komentoval denník) a mnohých ďalších.
Niet pochýb o tom, že príchod do Sydney môže pre mnohých turistov predstavovať zážitok na celý život. Pre Little Richarda ale návšteva protinožcov pred 61 rokmi predstavovala skutočné zjavenie Pána. Počas letu z Melbourne do Sydney zazrel rozžeravené červené motory lietadla. Mysliac si, že horia, modlil sa a predstavoval si, ako lietadlo nesú anjeli na svojich krídlach. Pred koncertom v hlavnom meste austrálskeho štátu Nový Južný Wales videl Richard na oblohe jasnú červenú ohnivú guľu, z ktorej zostal v šoku. Videl jav, ktorý bol neskôr vysvetlený ako obraz vypustenia prvej umelej družice Sputnik. Little Richard si to ale vysvetlil ako znamenie od Boha, aby učinil pokánie z vykonávania svetskej hudby a divoký životný štýl a svoj život zasvätil cirkvi. 12. októbra 1957 sa rozhodol okamžite opustiť hudobný biznis a pred austrálskym publikom v Sydney počas piateho dňa dvojtýždňového turné „Down Under“ uviedol: „Ak chcete žiť s Pánom, nemôžete žiť rock’n’rollom. Bohu sa to nepáči.“ A neskôr spomínal: „Snívalo sa mi o mojom vlastnom zatratení, modlil som sa k Bohu, keď jeden z motorov v lietadle zachvátil oheň.“
História zaznamenáva, že divoký rock’n’rollový spevák zahodil štyri diamantové prstene (v hodnote 8000 dolárov) do mora a do USA sa vrátil o desať dní skôr. Po návrate sa dozvedel, že jeho lietadlo, ktorým mal pôvodne priletieť domov sa zrútilo do Tichého oceánu. Ďalšie znamenie už nepotreboval. Rozhodol sa zapísať na Oakwood Adventist College v Huntsville (štát Alabama) na štúdium teológie. Koncom januára 1958 sa stal kazateľom, 11. júla 1959 sa po dvojročnej známosti oženil (jediné manželstvo s Ernestine Campbellovou sa skončilo rozvodom v roku 1963) a začal produkovať gospelovú hudbu. Vydavateľstvo Specialty vynaložilo maximálne úsilie na to, aby senzáciu ututlalo, ale zbytočne.„Bol som na turné v Austrálii, videl som Sputnik a zľakol som sa. Bol som vystrašený na smrť, nechcel som sa vrátiť do lietadla a letieť domov. Bál som sa, že by mohol Sputnik vraziť do nášho lietadla – že to Sovietsky zväz takto naplánoval,“ spomínal neskôr.
Richard sa na začiatku šesťdesiatych rokov pokúsil o návrat (comebackový singel Bama Lama Bama Loovyšiel v júni 1964), vystupoval na turné po Európe a v televíznych hudobných programoch, ale jeho čas slávy na vrchole rebríčka bol nenávratne preč. Aj keď bol ešte stále idolom novej generácie hudobných hviezd, ako napríklad Beatles („Chrobáky“ ho často spomínali ako jedného z najvýraznejších učiteľov), bol už hudobnou relikviou. Je si však stále vedomý svojho miesta v hudobnej histórii. Keď sa ho spýtate na jeho najlepšie recenzie, ktoré kedy dostal, jeho odpoveď znie: „Je len jeden pôvodca, len jeden tvorca: Little Richard. Videl som to v toľkých recenziách! A keď ľudia hovoria, že ich moja hudba inšpirovala – Beatles, keď bol James Brown môj vokalista, Jimi Hendrix môj gitarista a v neposlednom rade trinásťročný Billy Preston môj organista – je to fantastický pocit!“
Little Richard, skutočný kráľ rock’n’rollu, jedinečný spevák, famózny šoumen, autor a spoluautor základných kameňov rock’n’rollu ako TuttiFrutti (vrátane jeho legendárneho výkriku „A-wop-bop-a-loo-bop-a-wop-bom-bom!“),Long Tall Sally, Lucilleatď. dnes nepochybuje o tom, že Boh zachránil nielen jeho (pri autonehode v roku 1985 takmer prišiel o život), ale zachráni aj iných.„Bez ohľadu na to, čo ste, miluje vás a môže vás zachrániť. Všetko, čo musíte urobiť, je povedať: ‚Pane, vezmi ma takého aký som. Som hriešnik.‛ Ale všetci sme zhrešili a nedosiahli slávu Božiu. Jediný svätý a spravodlivý človek je Ježiš a on chce, aby sme boli rovnakí ako on. Pretože ak chceme ísť po smrti do neba, musíme byť ako on,“povedal Little Richard, ktorý pravidelne koncertoval až do roku 2010 a v decembri minulého roka oslávil svoje 85. narodeniny. A napokon dodal: „Nechcem už spievať rock’n’roll... Chcem byť svätý ako Ježiš!“
ANDI RAY HAVERDA