œnm – österreichisches ensemble für neue musik
Nenechajte sa spliesť pojmom „festival súčasnej hudby“. Nejde o žiaden súčasný pop, jazz, rock, country, folk, ani BHS. Melos-Étos je festivalom komplexných zvukov pre pokročilých hudobných vyznávačov. Je esenciálne zameraný na intelektuálnu tvorivosť vo vážnej hudbe v kategóriách nezvyčajná, inovatívna či neznáma. Realizuje sa ako bienále každý nepárny rok a považujem ho za jeden z najcennejších hudobných festivalov, ktoré sa v Bratislave konajú. Aj tohto roku tu zaznelo tridsaťpäť diel v slovenskej premiére a sedem vo svetovej. Viaceré diela boli napísané priamo pre festival. Fascinuje ma absolútny deficit komerčnosti a totálny prebytok tvorivosti. Skladatelia tu predvádzajú svoje experimentovanie pri objavovaní najskrytejších rezonancií svojich emócií a ich transfer do hudby cez najsofistikovanejšie techniky komponovania a hľadania nového zvuku. Melos-Étos im dáva možnosť uchádzať sa na najvyššej úrovni o uznanie svojej umeleckej pravdy a jej konfrontácie s realitou. Áno, ide tu o isté hudobno-intelektuálne elitárstvo, ktoré môže niekomu zaváňať l’art pour l’artizmom. No podobne ako veda vo svojom elitárstve, aj táto hudba dokáže zásadne predznamenávať budúcnosť, nielen blúdiť slepými uličkami. Veď pre takého Einsteina bol názor laikov celkom bezpredmetný, rozhodujúcou bola polemika a rešpekt tých niekoľkých kolegov géniov, ktorí dokázali jeho práce pochopiť. Tu je to podobne. Hudba však nie je fyzika; na plné precítenie hudby nestačí len vysoké IQ. Aký to stvoriteľský paradox, že centrá pre hudbu a matematiku zdieľajú spoločnú časť mozgu.
Minguet Quartett
Mrzí ma, že tohto roku som z časových dôvodov zvládol absolvovať len tri posledné koncertné dni. Všetky sa udiali v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Akustické steny štúdia tak dobre pohlcujú zvuk, že muzikanti mu hovoria tiché. Zvuk tu totiž nemá odrazy a zdá sa byť preto tichší ako v iných sálach, počuť však všetko absolútne dokonale.
V pondelok 13.11. hral ambiciózny litovský orchester Synaesthesis Ensemble plný mladých hudobníckych nadšencov. Orchester si úspešne buduje celosvetové uznanie v oblasti súčasnej hudby. V príjemne živom performance predviedli súčasnú americkú hudbu reprezentovanú zakladateľmi slávneho festivalu a neskôr zoskupenia Bang on a Can Michaelom Gordonom a Davidom Langom (profesor hudby na Yale, nositeľ ceny Grammy a Pulitzerovej ceny v kategórii hudba, jeho skladba simple song #3 bola súčasťou oscarového filmu Paola Sorrentina Mladosť). Zahrali tiež na objednávku festivalu napísanú skladbu mladej bratislavskej skladateľky a hráčky na bicie nástroje Lenky Novosedlíkovej (*1989) a skladbu mladého nadaného arménsko-litovského skladateľa a zvukového umelca Andriusa Arutiuniana (1991) pôsobiaceho v Holandsku.
Mucha Quartet
V utorok 14.11. v koncerte nazvanom Jesenný spev sláčikov a klarinetu hral úspešný domáci Mucha Quartet s klarinetistom Martinom Adámkom skladby Mariána Lejavu(*1976), Antona Weberna (1883-1945),Toshio Hosokawu (*1955) a mladučkého talentovaného Dominika Kopcsaya (*1994), ktorý uvádzanú skladbu Kataptromantia Hecticus napísal ako 21. ročný. Svoje dielo popisuje nasledovne: „Skladba je drsnou výpoveďou o fyzickej bolesti človeka, ktorá odzrkadľuje (či už ako príčina alebo dôsledok) aj jeho duševný stav. Ako plynutie začínajúce v nekonečne, črtajúce sa z chaosu prvej časti, prichádza zúfalstvo a dlhá púť nevedomím — podsvetím ľudskej duše. Záblesky svetla aj hlbokej podstaty sa striedajú s ťažkým plynutím v utrpení. Rozjasňovanie a zjednocovanie v protiklade so zatemňovaním a rozpadaním sa. Všetko však plynie, odchádza a prichádza, v celosti sa protiklady neustále prelievajú, svetlo sa strieda s temnotou a prichádza prísľub novej energie. Plynutím sa všetko navracia do svojej rovnováhy.” (Text prevzatý zo zborníka Melos-Étos.)
Synaesthesis Ensemble
Záverom 14. ročníka festivalu bol výborný koncert s názvom Revolúcia komplexných zvukov v prevedení špičkového slovenského klaviristu Mikiho Skutu a skvelého rešpektovaného salzburského súboru œnm – österreichisches ensemble für neue musik (obr. 1). Treba spomenúť že členkou súboru œnm je aj Nora Skuta, vynikajúca klaviristka a manželka Mikiho Skutu. Hrali sa skladby Tristana Muraila (*1947), slávneho Francúza, žiaka Oliviera Messiaena, predstaviteľa spektrálnej hudby, spoluautora kompozičného softvéru Patchwork v spolupráci so spoločnosťou IRCAM. Táto spolupráca Muraila priviedla k „vnútornému svetu tónu“ a k použitiu elektroakustického elementu vo svojej hudbe. Úvod koncertu patril Miki Skutovi. Zahral dve skladby pre klavír a jednu pre elektrickú gitaru, v ktorej Murail skúma sóla Santanu, Claptona a ďalších. V inštrukciách píše, že do nej má byť vložená rocková energia a má mať dostatok decibelov (wow! Skuta to dal priam v metalovom hardcore nielen zvukovo, ale aj pohybovo). Pokračovalo sa s cyklom Portulan pre osem hudobníkov. Po dokončení má obsahovať 8 až 10 skladieb. Na festivale bolo predvedených sedem. Každá skladba využíva inú kombináciu daných nástrojov a odkazuje na vec, miesto, výlet, čitateľský či estetický zážitok, ktoré majú pre skladateľa osobitý význam.
Tosiya Suzuki
Na záver treba už tradične pochváliť organizátorov festivalu za vynikajúci zborník, ktorý je mimoriadne kvalitným čítaním a vyhrešiť ich za to, že koncerty nie sú nahrávané. Je to mimoriadna kultúrna strata a navyše RTVS tak stráca možnosť ponúkať do siete EBU (Európska vysielacia únia) fantastické nahrávky. Nenechajte si ujsť budúci ročník Melos-Étos!
RADO TIHLÁRIK
Foto Ján Lukáš