Skoro presne po troch rokoch sa mi dostáva do rúk tretia nahrávka skladateľov a inštrumentalistov Jakuba Doležala a Filipa Spáleného. Z desiatich skladieb napísal Filip šesť a Jakub štyri. Ich rukopis sa veľmi nelíši. Reflektujú obdobie sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy sa po nástupe Milesových detí roztrhlo vrece so všakovakými jazzrockovými a fusion formáciami, ako sme ich volali u nás. Len málo z nich však zanechalo takú stopu, že sa natrvalo zapísala do análov svetovej jazzovej, či rockovej hudby. To neznamená, že ostatní hrali slabo, alebo neboli dostatočne hráčsky vybavení. Svetové boli však len tri, či štyri.
Filip s Jakubom sa však v tejto hudbe našli a svoju formáciu Los Quemados - ešte Jan Bálek na klávesy a Ondřej Pomajsl na bicie - vedú do týchto, musím povedať, už stojatých vôd. Tie sú síce hlboké, tmavé, plné deja, ale nejaké vzrúšo je už dávno preč. Filipova basa fajne buble, neagresívne saxofóny Jakuba Doležala hrajú nosné melódie. Zvuk kapely je kompaktný a pekne zmastrovaný. Celkový sound a prevedenie je však trochu nudné.
Kto si ale chce príjemne oddýchnuť, nabrať trochu sily, či si slastne zdriemnuť na brehoch tohto jazera, prosím - môže si toto CD kľudne pustiť a nebude sklamaný. Sem-tam zaznie aj ozajstný jazz, ktorému sa chlapci venujú ako sidemani v iných zoskupeniach, ale toto nie je cieľom nahrávky. Najviac sa mi paradoxne (pozri recenziu k predošlému CD - Nový Populár 1/2013) páči tentokrát obal Báry Olmrovej.
***
JÁN GRAUS