Barbora Botošová je predovšetkým koncertná hráčka, preto sa na jej debut čakalo a čakalo. Nahrávka, vychádzajúca z podpolianskeho či rómskeho folklóru, vás spolu s Barborinými hudobnými priateľmi prevedie jasnými cestičkami skrz world music, džez a vážnu hudbu.
Barbora Botošová, známa ako primáška, vedúca osobnosť, ohnivko ktoré neraz spojilo šikovných muzikantov, namiešala so svojim ansámnlom prefarbený, nahustený, slnečný, energický a temperamentý album. Debut huslistky, vnučky legendárneho virtuóza Jána Berkyho Mrenicu, otvárajú niekoľkosekundové bicie a následný harmonický nástup základného zoskupenia nahrávky, hrajúceho v džezovom zložení (klavír, basgitara, bicie). Na husle sa chvíľu čaká, vynárajú sa postupne a keď sprievodné nástroje zmĺknu, rázne na seba upozornia. Úvod teda patrí odkazom na korene. „Z Očovej do sveta“ je zaujímavá pestrá kompozícia na tému ľudovej piesne „Očová, Očová“. Až po zapojení spevu (Agata Siemaszko) sa dostaví chuť vypočuť si úvodnú harmonickú výstavbu ešte raz. Barbora si v úvodnej skladbe skomponovala part pre cimbal, zaznie tu i fujara a celú skladbu posilňuje orchester a zbor. Skladba však nie je prehustená, ale príjemne premyslená a od štandardných džezových postupov prechádza až do art džezového módu, od jednohlasu až po zborový viachlasný záver.
Úvod je viac ako reprezentatívny, no necharakterizuje postup výstavby jednotlivých deviatich skladieb. Barbora v booklete uvádza zdroj každej folklórnej inšpirácie stroho - slovenská ľudová pieseň, rómske piesne, srbská ľudová pieseň. Svojou nahrávkou nerieši etnografiu, ale radosť z folklórnych motívov, nad ktorými môže s priateľmi muzicírovať a rozvíjať ich do rôznych žánrových polôh. Hneď ďalší kúsok „Láska z majera“,podporený videoklipom, ovládli rytmy salsy (hosťuje v nej spevák Peter Adamov, za cimbalom je Vladimír Homola) a ďalšie prekvapenia ani nebudeme prezrádzať. Popri spievaných zaznejú aj čisto inštrumentálne skladby a na záver dôjde aj na citáciu z vážnej hudby. Predstavme si ešte zoskupenie, priateľov, zostavu, ktorí zvýrazňujú farebnosť Barborinho debutu. Klavír: Emanuel Görči, kontrabas: Janči Rigó, basgitara: Róbert Vizvári, bicie: Juraj Dávid Raši.
Barbora má okrem slovenských a rómskych hudobných koreňov blízko aj k balkánskej hudbe, no album charakterizujú aj nálady romantickej filmovej či seriálovej hudby.
Možno polemizovať nad tým, čo by bolo, keby album prišiel skôr, pred debutom Ľudových mladistiev. Kým ĽM poňali inšpiráciu folklórom ako technickú výzvu, Botošová vo folklórnych motívoch pláva ako doma a prináša vietor hudby sveta. Preto miestami sa dostaví určité hudobného déja-vu. Nie videného, ale počutého, najmä v podkladoch kapely, ktorá funguje ako sprevádzajúci motor husľovej jazdy v sólových partoch. To, čo si však poslucháč zapamätá, sú harmónie a spevy jednotlivých ľudových motívov („Šuhajko“, „Romano Bašavel“). Ak sú ĽM a Botošová debutom na rovnakej štartovnej čiare, prevedením bežia podobnú disciplínu. Na ich osobitejšie odlíšenie jedna nahrávka nestačí. Barbora stavia viac na živelnosť, ambientosť nahrávky („Niška Banaja“) - podobne ako Banda v úvode „Telegrafov“ - a školenejšiu prácu so sláčikom.
Nemožno nespomenúť kozmetické výhrady k nie príliš originálnemu názvu. Ide skôr o slovné klišé, ktoré je blízko späté s onou romantickou dušou huslistky, primášky .
„Colors of my soul“ nie je sólovým albumom v pravom slova zmysle, ale talentom mladej huslistky dať dohromady džezový motor, ktorý poháňajú všemožné tanečné rytmy sveta tak, aby nohami ostala stále v slovenskej ľudovej piesni.
****1/2
JURAJ GONŠOR