Stretli sme sa v kaviarni Vespa, čo je po taliansky osa. Sting je zasa v inom jazyku žihadlo. Vanda má z oboch čosi. Osí driek a Stingovu muzikálnosť. Viera v astrológiu, ktorá inšpirovala aj názov Vandinho debutového albumu, jej zas našepkala, že doteraz prešla 56. vteleniami a že nečakané komplikácie sa vďaka pozitívnym „náhodám“ riešia aj bez stresu. Hlavným dôvodom, prečo sme na priečelí kaviarne s kultovým talianskym skútrom v interiéri uskutočnili tento rozhovor bol jej nedávno pokrstený druhý album Introspective.
Čo sa udialo za tri roky od vydania tvojho debutu Astrology?
V mojom živote sa celkovo odohral taký zlom, že ma to zásadne zmenilo ako človeka aj ako umelca. Také nejaké celkové vyzretie, uvedomenie si toho, čo chcem, čo nechcem a dosť sa to pretavilo do samotných skladieb albumu. Okrem dvoch spoluprác som si všetko zložila sama a texty som napísala v angličtine a španielčine. Tak som to cítila. V Latinskej Amerike som nejaký čas žila a od toho sa odvíja moja potreba maľovať španielskymi slovami, tie mi do mojej hudby sedia. Tak som sa konečne odhodlala v španielčine písať. Prišlo to vlastne celkom prirodzene. Veď aj tak takých 80% vecí, čo ja počúvam, sú pesničky v španielčine. Cuarteto de Nos, Calle 13, Kevin Johansen, Shakira...
Komponuješ pri gitare, či pri klavíri?
Aj aj. Ako kedy. Teraz asi viac robím s klavírom. Ja nemám techniku, ja nie som remeselný muzikant, ja som autorka a speváčka, topliner ako sa hovorí... Chytím si základné akordy, spravím si linku a ten finálny hudobný podklad, aranžmán – to vzniká už v interakcii s mojimi hudobníkmi.
Je Introspective kolážou nesúrodých pesničiek, alebo by sa dala nazvať konceptuálnym albumom?
To druhé, určite. Astrology bola tým prvým - pozbierala som kolekciu pesničiek za isté obdobie a bol z toho debutový album. Introspective má svoju vnútornú koncepciu, chronológiu. Zachytáva pomerne jednoliate dvojročné obdobie. Fór je, že v žiadnom z textov sa slovo „introspective“ nevyskytuje. To je ten spájajúci prvok.
Akú hustú textúru uprednostňuješ?
Jednoznačne redšiu, vzdušnú... Akustickú. Dokonca som nahrávala len s dvoma hudobníkmi a na dvoch skladbách mi hrá na violončelo Slavo Repaský. Cítila som ho tam. Oproti Astrology je nový album, dá sa povedať, komornejší. Predtým som točila s celou kapelou - basa, bicie... Teraz je to výrazne viac akustické.
Kde ste točili?
V ARS štúdiu v Prievoze u Dušana Raticu. Pomohol mi aj ako koproducent a veľmi sme si sadli. Vycítil na prvú šupu, čo z toho chcem vydolovať. Viac menej bez slov. Pomohol mi napríklad s výstavbou vokálov. Pre celý album bol veľkým prínosom. Ja milujem tú štúdiovú alchýmiu, vrstvenie vokálov, dohrávanie stôp, ako to postupne nadobúda tvar, ale aj koncerty majú svoju silu. Energia, ktorá prúdi medzi publikom a pódiom je plná vzájomného dávania a prijímania. Napríklad na krste, kde som chcela mať štyri základné elementy a krstili mi to kolegovia muzikanti z Fínska, Ameriky a Kolumbie, sa moja vízia naplnila, ale kruh sa uzavrel, až keď mi to v Bystrici pokrstila fanúšička z publika - zhodou okolností Vanda! Skoro som z toho odpadla, že aká náhoda. Jedným z krstných otcov bol aj režisér Karol Vosátko, ktorý v divadle zhusta pracuje s hudbou a dosť ju cíti.
Si rebelka, alebo sa dokážeš podriadiť za istých okolností autorite?
Ja som veľmi poslušný umelec. Ak sa v blízkosti ocitne rešpektovaný profesionál a ja mu dôverujem, som ochotná sa nechať ovplyvniť jeho kreativitou, ak je v službách finálneho cieľa. Ja viem, čo chcem a ak vycítim, že vzniká synergia, potom tomu neodporujem. Nemám však problém povedať nie, ak cítim, že nie. Veľmi ma inšpiruje a posúva práca s ľuďmi, ktorí mi dajú nový uhol pohľadu na vlastnú hudbu.
Riešiš štýly a žánre?
Vôbec. Kam ma to ťahá, tak to píšem. Neriešim módne štýly a trendy, je mi to v zásade fuk a počúvam hlavne svoje vnútro. Rada maľujem celkovou náladou, som šťastná, keď sa mi podarí zachytiť tú prchavú impresiu a aj text svojou zvukomalebnou stránkou je na strane hudby a nie proti nej, keď rytmus plynie vláčne a samozrejme a nič sa vnútorne nebije. Pre mňa je základom melodická linka. Ak tam raz je, potom vydržím aj jazz, ktorý inak nepreferujem. Inak ani rocker nie som. Možno dušou, ale hudobne vôbec. Pred pár dňami mi vypadol gitarista a ja som sa vôbec nestresovala. Ostala som pokojná, lebo som nejako vnútorne cítila, že sa to vyrieši a ešte aj k lepšiemu. Prozreteľnosť. A tak sa aj stalo.
Tak nech sa ti naďalej dejú samé pozitívne náhody a nech je tvoj nasledujúci album ďalším z kvalitatívnych skokov, aké si doposiaľ spravila.
ANDREJ TUROK
Foto ZDENKO HANOUT