Čas korony sa dá využiť rôznym spôsobom. Niekto lamentuje, niekto nadáva, niekto sa tvári, že nič, a niekto skladá nové pesničky. Tou poslednou činnosťou sa zapodieval aj Pali.
Vlaňajší jubilant sa po piatich rokoch pustil do nového materiálu zrejme v pohode, pretože desať pesničiek na novom albume je takých. Hammel vraví, že sa mu skladalo celkom ľahko, pretože tvoril na hotové texty. Tie sú bezmála všetky o bilancovaní. Nie však o bilancovaní starého muža, ale zrelého chlapa, ktorý sa teší z toho, čo prežil či žije – „Život je na to, aby sa žil“ (Peteraj), „Čo ma po tom“ (Filan). Spomína na detstvo – „Úteky“ (Filan), ale aj ľutuje „Ľutujem“ (Zima). Sú to pesničky so silnými melódiami, takými, aké nám už 50 rokov behajú po rozume pri mene Hammel či Prúdy. Niekto by možno povedal, že sa opakuje, či už v harmóniách, alebo náladách – „Víno, spev a ženy“ (Filan), „Srdce bez anjela“ (Peteraj), či dokonca inštrumentácii – „Klobúkom dole“ (Filan), kde opäť po rokoch siahol po dixielande. Ja si ale myslím, že práve pre takéto skladby si ľudia tie neuveriteľné roky Hammela kupujú.
Hudobne sa teda nekoná žiadne prekvapenie. Poslucháč dostane porciu klasického Hammela bez veľkých hudobných experimentov a elektroniky. Vsadil na dlhoročných spoluhráčov a tak počujeme viac menej unplugged album so skvelým Preložníkovým klavírom a gitarami Hammela, Buriana, Grigláka, či basou Petra Tichého, známeho kontrabasistu z Prahy.
Všetky skladby by sa dali porozhadzovať po rôznych Hammelových albumoch hlavne z osemdesiatych rokov. „Upršaná nedeľa“ (Slivka) by kľudne mohla byť aj na „Zelenej pošte“! Slovník sa pravda trochu posunul do súčasnosti, ale nálady zostali. A to je na tomto albume najkrajšie zistenie.
****
JÁN GRAUS