V tomto prečudesnom roku sa dejú aj prečudesné veci. Takmer vôbec sa nehrá, nekonajú sa žiadne festivaly, necestuje sa na koncerty, a ak, tak virtuálne. Pred pár mesiacmi sme si takúto situáciu nevedeli ani predstaviť. Kapely hrajú každý vo svojej obývačke a pozeráte si to na YouTube… V tejto dobe Pavol Hammel nahrával svoj 41. album (ak rátame aj kompilácie a live nahrávky). Preto skladanie, nahrávanie ale aj aranžovanie pesničiek prebiehalo najskôr na diaľku a nahrávky sa realizovali v troch rôznych štúdiách! Aj napriek tomu je ale CD „Srdce bez anjela“, ktoré vychádza v týchto dňoch, neuveriteľne kompaktný album. Kto, alebo čo bolo tým jednotiacim prvkom? Pavol Hammel nám k tomu povedal:
„Bolo to náročné, pretože priama komunikácia nám chýbala, ale o to viac som sa snažil zjednocovať to sám. Už pri výbere textov som dohliadal na to, aby to malo nejakú jednu ideu. Ja považujem v mojich pesničkách výpovednú hodnotu za veľmi dôležitú a tak som nehľadel na to, že chcem robiť výhradne s dvornými autormi. Okrem Filana a Peteraja sú tam aj texty od Vlada Slivku a jeden od Mariana Zimu. Okrem textárov dopomohli aj hudobníci. Ktokoľvek z nich prišiel, vedel už čo ja chcem a čo daná skladba potrebuje. Myslím, že sa mi to podarilo zjednotiť aj vďaka našim spoločným skúsenostiam a tomu, že sa navzájom poznáme.“
CD sa teda nahrávalo v troch rôznych štúdiách a zúčastnilo sa ho viacero muzikantov. Okrem už pražského štúdia Little m records bubeníka Michala Pajdiaka, kde sa aj mastrovalo, prebiehal proces nahrávania, aranžovania a mixáže ešte u Fera Grigláka v jeho bratislavskom Studiu Grif, vo Viničnom u Petra Preložníka v Studiu Garage a u Ľuba Dolného v jeho Music all Studiu.
Príležitostná spolupráca s Michalom Pajdiakom trvá už od albumu „Nočná galéria“ (2011) a bola aj náznakom nových prvkov v Hammelovej hudbe. Dlhoroční súputníci ako Fero Griglák, Peter Preložník a Juraj Burian boli tí, ktorí overenými metódami dodali albumu charakter a pesničkám na ňom kabát, ktorý im padol ako uliaty. Nakoniec sú už roky jedna krvná skupina.
PH: „Ďuro Burian je skvostný gitarista. Nepoznám osobne lepšieho gitaristu pre mňa, ako je on. A Peter Preložník vo Viničnom... tam sa dobre cítim. Vieš, niekto sa cíti dobre v Abbey Road, a ja sa cítim dobre vo Viničnom v Garáži. Zvukovo je to inak to isté,“ dodáva s ironickým úsmevom a pokračuje: „Možno to CD na prvé počutie vyzerá trošku pochmúrne, veľa sa tam hovorí o smrti, no ešte viac sa hovorí o živote. Pointa celého by mohla byť tá, že žijem pre to, aby som žil. To je Kamilov text. To by mohol byť taký leitmotív - život je na to, aby sa žil, čo je aj názov pesničky! Aj keď je to žitie niekedy veľmi smutné, ako je to v pesničkách Srdce bez anjela, Večné svetlo, Úteky, či v skladbe s krásnym textom Mariana Zimu, Ľutujem… Ale potom sú tam aj veselšie veci, ako Víno, spev a ženy, či Klobúkom dole. Tú Boris napísal po dlhej dobe, on už dlho nič nerobil, ale toto z neho vytrysklo a mne sa to páčilo, tak som to tam dal. Je to na konci albumu, také retro. Ja mám rád retro preto aj dixieland, ten som už niekoľkokrát dávnejšie použil. A Víno, spev a ženy, to sme mali s Griglákom dávno, a mne to bolo ľúto, že pesnička nikde nie je na nosiči, tak sme to skúsili v takomto akustickom prevedení. Fero si robil všetko sám. Ja mu absolútne dôverujem a víno spev a ženy je na koniec dobré motto aj na to žitie, nie…? (smiech).
…Čiže aby sme sa vrátili k pôvodnej otázke, tá koncepcia bola daná od začiatku. Tá jednota textu, hudby a interpretácie a teraz nemyslím len speváckej, je dosiahnutá na celkom dobrej úrovni a som s tým spokojný.“
S výsledkom tohoto snaženia je spokojný aj recenzent, z albumu ale vyčnieva jedna skladba na ktorej je duet s opernou speváčkou Lindou Ballovou…
PH: „Duet Večné svetlo je z baletu Everest (hudba PH). Duety robím rád, či so Soňou Norisovou, alebo dávnejšie s Darinou Rolincovou. Toto sa v tom balete trochu netradične spievalo na živo. Chcel som tak schválne trochu vybočiť, tak som tam dal opernú sólistku. Chcel som to tam mať ten výraz a zdá sa mi to dobré. Po prvých taktoch zostaneš trochu zaskočený, ale človek si zvykne (smiech). “
Album bude mať aj dosť nezvyčajný obal. O jeho autorke, japonskej výtvarníčke žijúcej v New Yourku nám Pavol Hammel povedal:
„ Yuko Shimizu je svetová výtvarníčka a ilustrátorka. Yuko si vypočula niekoľko mojich pesničiek, pustil jej ich môj kamarát, aj jej preložil texty. Upútalo ju to, spravila na tú pesničku grafiku, úplne spontánne a poslala mi ju. Mňa to tiež zaujalo, a jej grafiku sme nakoniec použili na obal tohoto nového CD. No a v podstate na tento popud som dostal aj nápad, a teraz trošku predbehnem, že urobíme taký exkluzívny box. Oslovil som 9 výtvarníkov, aby na každú pesničku spravili svoju predstavu. Vlado Jurkovič to dáva dokopy. Je tam Ďuro Čutek, Peter Polák, Ivan Pavle, Komáček… Každý si vybral jednu pesničku. 110 bude originálov a tých boxov bude tiež len 110. Bude tam vložené LP aj CD a tých 10 originálov v každom boxe bude založených v obaloch ako na vinyl, bude tam aj ten kruh a stred grafiky bude vyčnievať. Bude to taký pekný darček. Každý do toho išiel s radosťou. Čiže z nápadu jednej japonskej Newyorčanky vznikol celkom pekný projekt.“
Pavol Hammel je veľmi príjemný spoločník a debatovať sa s ním dá ozaj o všeličom. Cestovaní, samozrejme maľovaní či golfe. Zaujímalo nás ale, či v sedemdesiatke ešte pociťuje to chvenie či vzrušenie pri peknej babe, dobrej pesničke či pohľade na obraz.
PH: „No určite! Však to je základ celej tvorby. Však keby som to nemal, už to nemusím robiť. Mám takú jednu vetu, že to je jedno, čo sa nepredáva. Či vydám CD alebo vinyl, to je jedno. Vieš, ja potrebujem mať ten pocit tvorby. Ja stále rád tvorím. Maľujem, skladám pesničky, rád vystupujem. Nerobím to z povinnosti, ja sa teším na každé hranie. Pocit z tvorby alebo predvedenia mám výborný. Teším ma to! Tešiť sa je základ. Zo všetkého. Lebo keď sa netešíš, tak to celé tak vyzerá, na hovno!“
MARTIN CHROBÁK, JÁN GRAUS