s časopisom TU
Keď v roku 2002 opúšťal Zónu A jej zakladajúci člen a autor väčšiny jej skladieb - Jaroslav „Leďo“ Lederleitner , naštartoval svoj nový projekt Princovia, v ktorom sa rozhodol trochu viac sa venovať tomu k čomu mal blízko už za čias Zóny A - powerpopu a mod-revivalu (ktorý sa na Slovensku vlastne nemá odkiaľ znovuzrodiť). Leďo, dnes vystupujúci pod menom Prinz von Sternberg narozdiel od svojich bývalých spoluhráčov síce možno menej koncertuje, ale stihol za ten čas vydať nemálo dobrej hudby (2 demá a 2 albumy s Princami, 1 album s kapelou Brickfield).
Najnovší album Márna snaha pochádza z dvoch nahrávaní v dvoch zostavách (spája ich Leďo a bagitarista Tomáš „Faky“ Faktor), avšak skladby aj zvuk sú tak konzistentné a rovnocenné, že nepočuť rozdiel medzi dvoma zostavami a takmer dvomi rokmi medzi nahrávaním, o čom svedčí aj zaujímavý producentský prístup - odlišné poradie skladieb na LP a na CD. Leďo gitaru pozná, nerobí akrobatické kúsky, hrá skôr minimalisticky ale veľmi zmysluplne, tak ako si to pesnička vyžaduje a jeho štýl hry aj skladania je rozpoznateľný hneď. Cit pre pesničku je dnes často akoby zaznávaný a viac sa kladie dôraz na produkciu. Princovia sú však aristokrati v najlepšom slova zmysle, prvoradé sú pesničky a produkcia im slúži, vedia ju využiť v svoj prospech a nie na úkor času poslucháča. Veľmi osviežujúco pôsobia tak vokály Denisy Falb a Vlada Juščáka a klávesy ktoré na album nahral basák Živých kvetov - Juraj Mironov (hosťuje v 3 skladbách). Skladby sú plné nápadov a nenájdeme ani náznak vaty a to neplatí iba pre pesničky, ale pre každé jedno sólo, vyhrávku či tón. Každý má totiž zmysel a poslucháča baví. Oranžový vinyl otvára pesnička „Bez tajomstva“, ktorej úvodný riff evokuje „See saw“ od The Jam, jej text snáď každému témou evokuje Zónu A a jej obľúbenú tému - život kapely, avšak trochu asi predznamenáva rozpad kapely „Vy, čo nemáte žiadne tajomstvá, už nám nemáte čo dať“. Texty dospelo-punkové, ale stále autentické, žiadne klasické popové schémy a piesne o ničom, ani žiadne revolučné slogany, hoci sa občas pritrafí aj punkáčsky rým (viac/Graz v pesničke „Na večné časy“). V „Kľúčoch od zamknutých brán“ počuť dokonalú symbiózu Leďa gitaristu a Leďa producenta, sólo ktoré je vystavané na pár tónoch a gitarový dialóg v ktorom gitary hrajú rovnaký motív každá inde. CD obsahuje aj námornícky popevok „Kapitán“, ktorý možno vybočuje z celého albumu, ale neruší. Vinylovú verziu uzatvára „Nádej“, tak snáď ešte máme nádej, že Leďo s hudbou nesekne a čoskoro predstaví svoj nový projekt. Nebudem sa rozpisovať o skladbách, odporúčam si vypočuť hlavne prvých päť na strane A, prvých päť na strane B a na CD verzii aj poslednú, jedenástu skladbu. V čase písania tejto recenzie som vlastníkom albumu týždeň a odkedy som ho položil na gramofón, tak som ho ešte nedal späť do obalu. Princovia, ďakujem vám! Dlho som nepočul takýto dobrý album.
****1/2
JAKUB LORENZ