Tri skladby, ktoré uzatvárajú album, prechádzajú postupne do hlbších a temnejších pasáží. Prichádza aj sľúbené primiešanie metalu do etna. To sa však koná len v ťažkých kilách a tuctovom riffe.
Z úplných začiatkov je v aktuálnej zostave líder Ľuboš Môcik, autor textov aj hudby. Hlavným hlasom Pohody je od roku 2012 Milena Majerová. Príjemný, miestami dievčenský zatienený hlas zafarbuje rockovosť Pohody do soft odtieňov.
Vždy som zastával názor, že najlepšie kapely na území niekdajšieho Československa boli bratislavské Collegium Musicum a pražský Blue Effect. Supraphonské 2DVD, ktoré vyšlo tento rok (2008) v marci, ma v tom len utvrdilo.
Ľubo mal oňahdy kapelku LBT a Maďari zasa LGT a ani vtedy to zasa až taký bigbít nebol. Skôr popina lýrového strihu s bokombradami a dlhými límcami. No a čo je to teraz? Neuveriteľný mišmaš všetkého možného, pokusom o šansón počnúc a toporným discom končiac.
Každú skladbu nového „electric“ albumu napísal iný slovenský skladateľ a každá tak nesie veľmi autentický rukopis. Na jednej strane je táto autenticita výrazným pozitívom, na druhej dôvodom obsahovo nesúrodého vyznenia albumu.
Hudba pokojná ale živá, emotívna, ale nie sentimentálna, klavír melodický aj perkusívny – glassovský (v tom najlepšom zmysle slova), sláčiková sekcia, ktorá nevydiera.
Nebýva zvykom, aby sa kapela dočkala svojho debutu po tridsiatich rokoch. Počas troch dekád Dereš striedal obdobia aktivity s obdobiami hibernácie, ale už vlani išli od muzikantov a fanúšikov chýry o ich návrate a skvelej forme.
