Železňák ukázal ako cítiaci nástrojový básnik. Homolovej spev (Z.H. tentokrát bez gitary) a Železňákove nástrojové farbičky, ktorými sa nežne prepletá, sa stávajú prenikajúcim vhľadom do poézie.
Používať miesto civilného mena moniker je, zdá sa, aktuálny trend v slovenskom pesničkárstve a zrejmý dôsledok faktu, že o songwriterov začínajú javiť záujem médiá aj ich poslucháči.
Niekedy za čias Fermaty sa tomu hovorilo jazzrock, hoci minimálne jeden opus tohoto zoskupenia - Dunajská legenda - by sa dal označiť terajším, progrock. Tak nejak zneje aj táto nahrávka z roku 2014.