Veľa ľudí z tých 10 000, čo sa boli na nás pozrieť, vedelo o našom príbehu a držali nám palce, vedeli, že sme kapela stojaca na drevenej nohe, ktorá sa môže kedykoľvek rozsypať.
Začiatkom 80. rokov bolo veľmi málo príležitostí koncertovať s kapelou. Preto sme uvítali aktivitu trenčianskeho kultúrneho osvetového strediska, ktoré každoročne usporadúvalo súťaž trenčianskych amatérskych hudobných skupín.