LIVE / One Day Jazz Festival * 15. VI. 2018, Bratislava
Vynikajúce bolo všetko. Po prvé, Aréna jazzu a jazz Aréne perfektne svedčia. Výborný priestor, kde je vždy dobrý zvuk. Ďalej, brilantný gitarista Lionel Loueke, skvelý muzikant, jemný inteligentný muž s veľkou vnútornou pokorou. Ohromujúco pestrá a zaujímavá hra Martina Valihoru, ktorá popri jemnej a rafinovane introvertnej hre a speve Louekeho, inštrumentálne dominovala koncertu. Wow! Kedy pri všetkom tom organizovaní stíha cvičiť a udržiavať si takýto level... Príjemné boli melodické africko-jazzové pesničky Louekeho, ktoré sa takmer vždy rozbiehali pomaly z úplného ticha a len sem-tam vyvrcholili veľkým fortissimom. Hladivo melodická bola aj rytmika Taliana Daniele Camarda, predvádzaná na jeho prekrásnej zákazkovej 7 strunovej basgitare.
Louekeho gitara mi po prvý raz zarezonovala na mega-úspešnom Hankockovom albume River: The Joni Letter (2007). V krásnej piesni Edithand the Kingpin vo famóznom podaní Tiny Turner, pôsobia jeho vybrnkávané flažolety a kvákajúca gitara ako absolútna aranžérska perla.Čakal som či takto zakváka aj tu. A zakvákal! V prídavku po „standing ovation“. Úžasné.
Ticho, skromne a placho pôsobiaci Loueke (*1973, Benin, Afrika) funguje ako gitarový sideman v kapelách a nahrávkach najvýznamnejších postáv jazzu (Herbie Hancock, Terence Blanchard, Dianne Reeves, Cassandra Wilson, Wayne Shorter, Jeff 'Tain' Watts, Charlie Haden, Richard Bona, Nathan East, Vinnie Colaiuta, Marcus Miller, Sting, Brian Blade, John Patitucci, Terri Lyne Carrington, Kenny Garrett, Roy Hargrove, Santana a ďalší) už mnohé roky. Vyrástol vo veľmi chudobných afrických pomeroch. Jeho reálny úspech začína získaním štipendia na Berklee v roku 1999. Vydal aj niekoľko sólových albumov.
Martina Valihoru dnes vnímam najmä ako šikovného biznismena a zdatného „smotánkového“ PR experta, schopného pre biznis povedať do médií čokoľvek. No teraz ma dostal. Vzrušujúci pocit, že som bol účastný niečoho výnimočného, ma celkom premkol. Dokonca aj Louekeovmu pódiovému vyznaniu o najhlbšej spriaznenosti so svojimi „ozajstnými bratmi od inej matky“, Martinom a Davidom, som v ten večer uveril. Vďaka Martin!
Rado Tihlárik
