Apríl máva často prívlastok bláznivý. Druhého apríla v šesťdesiatom deviatom sa narodil Branislav Jobus alias Branuško.
S Branuškom sme sa po prvýkrát stretli niekedy v roku 1986. Vtedy som zaregistroval jeho uletenú rockovo alternatívnu kapelu Karpatské Chrbáty. Dovtedy sa nazývali Veget. Štátna moc im prikázala zmeniť názov, lebo Veget bol za socializmu neprípustný. Kapelu nazvali podľa hesla: vylezte mi na hrb, alebo na chrbát a ešte podľa obľúbeného alkoholického nápoja Karpatské horké. Títo chlapci z Vrbového boli vždy veľmi originálni a kreatívni a okrem toho, že vedeli pekelne dobre hrať, v jednom období vozili svoje hudobné nástroje v truhle, na streche starej škodovky. No nebola to obyčajná truhla ako ju dnes poznáme, bola to skutočná rakva z ktorej frontman kapely Branuško na začiatku koncertu vyliezol, ovešaný žufankami, kravatami, slnečnými okuliarmi a za tónov hudby veľmi pripomínajúcej tvorbu skupiny Pražský Výběr začal karbobrúskou brúsiť kovovú tyč, až svietiace iskry lietali do publika. Doba to bola vtedy hektická. Žúry a alkoholické nápoje. Branuško vtedy silno požíval. Prišla revolúcia v osemdesiatom deviatom. Tesne po nej v OPUS-e vydali prvú platňu Karpatských Chrbátov. S pánom bratom Andrejom v roku 2000 založili skupinu s názvom Vrbovskí Víťazi, propagujúcu priemyselný folklór a dokázali výrobcom drahých saxofónov, že nástroje sa dajú vyrábať aj z plastových rúr. Medzitým si Branuško odskočil hosťovať aj do Mišovej Kaščákovej Neuropy. Úzko sa spojil s festivalom Pohoda a dodnes moderuje kapely na jednom z hlavných pódií. Na jar roku 2006 si povedal, že dosť bolo života, ktorý prežil pod vplyvom alkoholu. Prestal piť a jeho život nabral úplne iné obrátky. V tom istom roku debutoval s prvou knihou „Láskavé rozprávky“. Krstili sme ju spoločne na tradičnom trenčianskom rockovom Mikuláši.
Ďalší rok založil jednočlennú skupinu Abusus. Jednočlennú preto, lebo v nej môžu hrať len abstinenti a tých viac vo svojom okolí nezohnal. Abusus vychováva svojich poslucháčov a snaží sa im vysvetliť zákernosti požívania alkoholu. V tom istom roku zakladá festival s názvom Vrbovské Vetry. Keďže akurát v tom roku nedostali Karpatské Chrbáty, Slobodná Európa ani Chikiliki tua žiadnu pozvánku na festival, vyriešili to jednoducho: „Keď nás nechcú s kapelou zavolať na festival, spravíme si vlastný.“ Opustil svoju milovanú atómovú elektráreň a stal sa slobodným umelcom na voľnej nohe.
Na Vrbovských Vetroch Branuško každoročne krstí svoje knižné alebo hudobné produkty. A je ich naozaj neúrekom. Tento rok už pätnásta kniha v poradí s názvom „Zberný dvor“, výberový album Karpatských Chrbátov s názvom „XXXXX“ na CD aj na vinyle. Mimochodom tých rozprávkových kníh je už medzi ľuďmi 70 000, Karpatské Chrbáty majú na rováši 8 radových albumov, Vrbovskí víťazi 3CD a 2 DVD a Abusus 4 CD. Spolu s pánom bratom Andrejom Budislavom vytvárajú veľmi hravý a zaujímavý rodinný festival pod záštitou multiorganizácie Kriak a pod vedením jeho preccedu - Húpacieho koníka.
Počas roka Branuško absolvuje obrovské množstvo koncertov s Vrbovskými Víťazmi, Karpatskými Chrbátmi a Abususom, ako aj čítačiek vlastných kníh po celom Slovensku. Pôsobí tiež v projekte „Bolo nás jedenásť“, ktorý mal obrovský úspech na poslednej Pohode a zopárkrát ho uviedli v divadle L+S v Bratislave.
Dnes, vďaka Branuškovi už všetci vedia, že Vrbové je stred sveta a vesmíru a nachádza sa v ňom monument s geodetickými súradnicami 0,0,0.
Do ďalších rokov želáme veľa zdravia a energie, aby nás ešte dlho mohol prekvapovať svojimi bláznivými nápadmi a ďalšími produktmi svojej práce, či už sú to knihy, alebo hudobné nosiče. Tak na Tvoje zdravie, Branuško! - pripíjam čistou pramenistou vodou.
ĽUBOŠ DZÚRIK
Foto Waldo Švábenský, lubomir_bafoart_drahos