Aktuality

Sono centrum Brno
14. 03. 2015

Nahrávacia spoločnosť Sono Records otvára v Brne nový multifunkčný priestor, ktorý ponesie názov Sono Centrum. Budova zahŕňa klub, hotel a reštauráciu. Koncertná sála s kapacitou 600 miest na sedenie má tri podlažia, na každé z nich vedú dva vchody umiestnené symetricky po stranách miestnosti. Rozsiahle pódium je dostačujúce aj pre početné orchestre; pod ním je o jeden schod znížená plocha, ktorá umožňuje vytvoriť „kotol“. Ďalšie dve podlažia tvoria veľké balkóny polkruhovitého tvaru a nad druhým balkónom, tesne pod strechou klubu je umiestnený VIP mostík.

ptaszek
13. 03. 2015

Matěj Ptaszek nie je pre čitateľov Nového Populáru neznámou persónou. Bluesový spevák a harmonikár, ale aj dobrodruh a cestovateľ, ktorý sa o svoj pohľad na svet môže podeliť tiež ako fotograf. Spolu s manželkou Magdou sa len prednedávnom vrátil z cesty po krajinách Strednej Ameriky: „Celkem jsme navštívili šest zemí: Mexiko, Guatemalu, El Salvador, Nikaraguu, Kostariku, Panamu. Prozkoumali jsme přesně pětadvacet různých měst, městeček a vesnic, dvě moře - Karibik a Pacifik.

10. 03. 2015

Originálny prierez tvorbou výrazného skladateľa. To je novinka Daniel Matej – Memories of You, ktorá vychádza vo vydavateľstve Hudobný fond. Už z jej názvu je zrejmé, že slovenský skladateľ, interpret, pedagóg a aktívny organizátor hudobných podujatí sa na svoju tvorbu pozerá s nadhľadom. Poslucháči tak majú príležitosť “spomínať“ spolu s autorom.

Števo Šanta
09. 03. 2015

"Koljata maminčuču, hejsasa hučubuču, hopsasa vikontrasa, štindirindi  dana." Fascinovali ma tie slová už ako decko, zdali sa mi veľmi smiešne. Vikontrasa, chápeš? Aj dnes mám povznesenú náladu, keď ju v dobrom rozmare spievam nášmu psovi, dúfajúc, že pri jeho záľube obhrýzať knihy zo spodnej police, porozumie absolútnej básni, či reči svojich dávnych predkov. Neviem, díva sa na mňa pri tom tak čudne.

09. 03. 2015

Nespornou PREDNOSŤOU Zdenky PREDNEJ (okrem iných viditeľných PREDNOSTÍ) je celkom počuteľne jej PREDNES. Jej PREDNEDÁVNOM výjduvší album Amulet potvrdzuje to, čím nás zaujala už ako superstáristka. Deväť trekov plus dva bónusy tvoria dielko, ktoré štartuje Jesennou Bosanovou v retrostrihu s dramatickými sláčikmi a poprdkávajúcimi dychmi a človeku sa nevdojak vybaví atmosféra starých bondoviek.

Bloom
09. 03. 2015

Keď som cirka pred rokom dostala štvorpesničkový promodisk dua, ktoré si hovorí Bloom, bola som zvedavá ako po prvej kapitole detektívky, ako sa to ďalej vyvinie. No a keďže vývoj nezastavíš, je tu plnohodnotný  jedenásťpesničkový album s lesným bookletom, hosťujúcimi sidemanmi, jednotiacou koncepciou a hlavne s porciou neopočúvanej hudby plnej prekvapivých zvratov.

Slavek Klecandr
09. 03. 2015

Je myslím odvážne, ak ktosi píše piesne s religióznou tematikou, či hoc len religióznym podtextom. Táto práca si žiada totiž nemalý grif a „gebír“. Prečo? Veď autorov takto píšucich je mnoho (poviete si). Veď hej, je ich dosť, no málokto z nich dokáže neskĺzať ku (hoc isto nechcenému) gýču. Jedným z tých, ktorým sa dielo darí je Slávek Klecandr, pesničkár a „tata predstavený“ kapely Oboroh. S jeho tvorbou sa stretávam po prvý krát.

09. 03. 2015

Časy spontánnej reflexie života, chleba nášho každodenného, cez jazzovú hudbu sú, zdá sa, preč. V jazzových muzikantských komunitách dnes hudba vzniká skôr na princípe vyznávania jazzového dedičstva, než reflektovania aktuálneho pulzu života.

Marek Dusil
09. 03. 2015

Ani neviem, kedy naposledy som sa z recenzentských dôvodov vracal k nejakému cédečku tak často ako k tomuto. Opakovane som si ho prehrával a pokúšal som sa zistiť, čo si mám (alebo chcem) o ňom vlastne myslieť. Na prvý pohľad a posluch bolo všetko tak, ako má byť – pôsobivá grafická podoba digipaku aj bookletu, skvelý, plastický zvuk nahrávky , nevtieravé pesničky, zľahka plynúce texty. 

jazz-q
09. 03. 2015

Hudobník, podnikateľ, filmár, Martin Kratochvíl znovu obnovil svoju starú formáciu Jazz Q, natočil album a vydal sa na turné oslavovať 50 rokov od založenia tejto legendy československého jazzrocku. V dobe zákazov a cenzúry, bol „jazzrock“, ako sme tento žáner u nás pomenovali, fenoménom a ostrovom slobody. Inštrumentálna hudba bola pre boľševika neškodná, našťastie v nej nevedel vyčítať prvky slobody vanúce zo Západu.