- Nar. 1972, Trenčín.
- Vyštudovaný matematik a zemepisec.
- Huslista s minulosťou v Komornom orchestri mesta Trenčín, vo folklórnom súbore Trenčan, momentálne primáš a kontráš v autentickofolklórnom projekte Hore Belu Voda Beží.
- Skupiny Bez ladu a skladu, Väzenské gule, Vydrapená Bužírka Punk System, Abstinujucis Liparisfitness, Freevarlata Angel Voices, Muflóni, Salónny Orchester Prekopané Drevo, DJ a MC v projekte Rum & Bass. Hosťoval v skupinách Vydrapená Bužírka a Die Schnitzeljodlers, keďže ale vie jódlovať, vyhodili ho, mailom bol odídený aj z nádejného gerontopunkového projektu Lenin v Zürichu. Do sklo-jazzového projektu Liquid Crystals ho vzali, úvodný koncert ale prespal, tak ho tiež vyhodili.
- Okrem hudby sa venuje aj organizovaniu, v roku 1997 založil festival Pohoda.
1 SATÉNOVÉ RUKY - BOZKÁVAM
Saténové ruky sa stali za krátky čas fenoménom a patrí im to. Natočili výnimočný album, vynikajúcu generačnú výpoveď muzikantov okolo štyridsiatky. Myslím, že netušili, čo činia, Bebe sa doteraz tvári na pódiu akoby tam bol omylom. Niektoré pesničky znejú ako to najlepšie z britskej hudby (sami seba pomenovávajú ako nesprávnu odpoveď na britpop), niektoré akoby ich vymyslela Kosa z nosa, žiadne ale nie je nejakou lacnou kópiou. Všetky majú vynikajúce texty. Jediným nedostatkom je úvodná pesnička, ktorú som sa snažil už niekoľkokrát vypočuť do konca, ale nepodarilo sa, asi chcel dramaturg platne odstrašiť lenivcov, potom ide jeden skvost za druhým. Zvláštne potešenie mi robí aj to, keď cestou v aute vehementne spievajú moji dvaja synovia (8 a 3) „lebo je nakoksovaná“, vďaka pesničke vedieme zaujímavé debaty o drogách. Po dlhšom čase tu máme slovenský album, ktorý sa dá točiť dookola a nedá sa opočúvať, mám jeden kus doma a jeden v aute. Určite si kúpim aj vinyl.
2 NICK CAVE - PUSH THE SKY AWAY
Nick Cave ma fascinuje dlhšie, žiaden z jeho predchádzajúcich albumov ma ale nebral celý. Videl som lepšie i horšie koncerty, potom ale prišiel album Push The Sky Away a koncert na Pohode, oboje stopercentne dokonalé, hypnotizujúce, idúce do netušených hudobných hĺbok. Krásny obal – na prvý pohľad akoby oblečený Nick vyhadzuje nahú útlu dievčinu z izby, ale nie, to len otvára krídla na okne (či dverách), aby pustil do miestnosti viac svetla. Celý album má náladu ako namaľovaná podvečerná hmla. Fantázia.
3 THE PRODIGY - THE DAY IS MY ENEMY
Po krabovi na legendárnom albume Fat of The Land prichádza líška. The Prodigy sú rafinovaní, prefíkaní, zaklapnú sa a nepustia. Líškový album nie je tak pestrý, nie je na ňom miesto pre kompromis, tlačí ako starý, ale dobre fungujúci buldozér. Najlepšia pesnička je Ibiza s hosťujúcim Jasonom Williamsonom, mali by ho vziať ako ďalšieho člena. Ak neviete, kto ten Jameson je, čítajte ďalší tip.
4 SLEAFORD MODS
Objavil som ich zhruba pred dvoma rokmi, odvtedy sú mojou najobľúbenejšou zahraničnou novou kapelou. Toto je punk súčasnosti, chlapík v teplákoch za počítačom, nehrajúci sa na žiadne čudlíkovanie, len popíjajúci pivo a mačkajúci štart a stop. Do toho Jason Williamson, spievajúco-rapujúci ako guľomet, zastretý hlas naštvaný na celý svet, presný a ostrý ako žiletka. Sleaford Mods sú fascinujúca skupina, žasnete, aké to vie byť jednoduché – prvý pohľad mýli, toto je bystrejšie ako mnohé nabubrelé umelecké kompozície.
5 VŠELIČO PODĽA NÁLADY
Najviac počúvam v aute. Vyberám podľa nálady a aktuálneho rozpoloženia. Ak mám totálny stres, idem po starých obľúbených kapelách ako Ješte jsme se nedohodli s ich jediným fantasmagoristickým albumom, pri smútkoch na mňa vynikajúco funguje pomerne neznámy projekt Mejlu Hlavsu Šílenství („hlídám si své šílenství v únosných mezích, střídavě pobývám na obou březích“). Doolittle od Pixies je dokonalý album, v rocku som nič lepšie doteraz nepočul, fenomenálne, neprekonateľné... „if the men is five, that the devil is six... when the devil is six, then God is seven“... tento album je tiež sedmička. Debut The B-52s je podľa mňa najlepšou platňou všetkých čias (trošku preháňam...), nová americká vlna v tej najlepšej podobe, ak by to nahrali teraz úplne rovnako, tínedžeri by odpadli od úžasu. Na vylepšenie nálady dobre funguje najlepšia platňa našej histórie, Bolo nás jedenásť trojice Lasica – Satinský – Filip. Ak sa potrebujem nabiť, beriem Čad, ďalšia slovenská kapela, ktorej albumy sa nedajú opočúvať, Valérove bicie sú ohromné, tlak parádny. Bezstarostná jazda rovná sa Robo Grigorov a jeho Best Of, trošku melanchólie zabezpečí Billy Barman. Svet sa zaručene zmení na čudo pri nedocenených Sceleton Crew, famóznom experimente okolo Toma Coru. Deti i starého folkloristu (hrával som v Trenčane na husle) potešia Kukulienka kde si bola a Dínom Dánom, odporúčam všetkým rodičom, ktorí nedokažú počúvať mierne rozladené samohrajkové súčasné produkcie pre deti. Spomínané platne nahrala Lúčnica ešte kedysi dávno, priezračné aranžmány, vynikajúci detskí speváci (Martin Madej ako päťročný). Kupujte, kým je to v obchodoch.
Na obr. zľava: Palo Čejka a Michal Kaščák